Práve táto túra láka mnoho náruživých lyžiarov. Lyžovačka z majestátneho vrcholu je určite nezabudnuteľným zážitkom s krásnymi vyhľadmi na liptovskú kotlinu. Kriváň je krásny, ale v zimných podmienkach vie byť veľmi nebezpečný. Lavíny nezriedka hučia jeho stenami a svahmi, berúc pritom všetko čo sa im dostane do cesty.

Písal sa druhý január 2011 a bol krásny mrazivý deň. Snehu toho roku bolo naozaj pobiedne. Najmä v nižších polohách bol nedostatok snehu očividný. Na väčšine skialpnistiských trás musel človek neraz pripevniť lyže na batoh a kráčať pešo.

V ten deň skoro ráno kráča dvojica skialpinistov chladným lesom. Lyže nesú na batohoch a z úst im stúpa para, zrážajúca sa na ich vlasoch. Stúpajú pomaly a isto. Ich cieľom je zlyžovať Kriváň – národný symbol Slovenska a tak začať prvé dni nového roku. Ešte netušia, že spočiatku pokojný deň sa zmení na boj o život. Dvojica vystupuje po trase letného turistického chodníka, ktorý čiastočne križuje bezmála 3 kilometrový lavínový svah kľukatiaci sa zpod  vrcholu Kriváňa až do pásma lesa. Ďalej spoločne vystupujú Pavlovým chrbtom a cez Daxnerovo sedlo dosahujú vrchol. Tu si dožičia oddych a načerpajú energiu potrebnú na zjazd. Užívajú si nepatrné lúče slnka a panorámu rozprestierajúcich sa tatranských končiarov.

Mrazivé počasie im neumožňuje zotrvať dlhšie. Obúvajú si lyže a skialpinistka robí prvé oblúky. Lyže vykrajujú stopu do nedotknutého prachového snehu. Pri tretom oblúku 35 výškových metrov pod vrcholom sa vzduchom ozval praskot. Žena sa márne snaží zostať na mieste. Sneh navôkol sa hýbe a naberá na rýchlosti.  Oblúk už nedokončila, lebo ju masa snehu strhla zo sebou a vlečie cez niekoľko skalných prahov. Skialpinistka sa márne snaží dostať z bieleho zovretia. Dosková lavína ju úplné pohltila a neúprosné vlečie strmým svahom. Žena je ako bábka vlečená masou snehu, ktorá naberá na rýchlosti. Jej druh ostal v nemom úžase stáť tesne nad odtrhom, neuvedomujúc si čo sa deje.

 

Celé toto divadlo trvalo iba pár sekúnd. Naraz všetko utíchlo. Lavína zastala o 400 výškových metrov nižšie. Okolité končiare sa ponorili do mrazivého ticha plného neistoty. Skialpninista si začína uvedomovať čo sa stalo a šialeným tempom sa vydáva na pomoc kamarátke. Nevníma terén na okolo a neuvedomuje si že ešte aj jemu hrozí nebezpečenstvo. Nezriedka sa stáva že po páde prvej lavíny spadne následne ďalšia, ktorá častokrát pochová už aj tak malú šancu zasypaného prípadne ohrozí potencionálneho záchrancu. Ide o čas, ide o život. V tomto prípade platí dvojnásobne.

Čas je život

Medzičasom, čo muž v šialenom tempe zostupuje lavíniskom, na operačnom stredisku vrtuľníkovej záchranky sa náhlivo rozdrnčal telefón. Náhodný svedkovia sledujúci nehodu z bezpečného miesta ohlasili miesto nešťastia. Vrtuľník berie doktora a neskôr aj horského záchranára s lavínovým psom a letia smerom ku Kriváňu. Medzičasom druhý skialpinista zostupuje na miesto lavínového nánosu.

 

Nános nie je výnimočné široký ale lavína zastala v úzkom mieste na dĺžke 450m čo pri priemernej hĺbke okolo 1m tvorí vcelku veľký priestor na prehľadávanie. Ani jeden z dvojice nie je vybavený lavínovým vyhladávacím prístrojom, lopatkou prípadne sondou. Skialpnista bezcieľne blúdi po lavínisku, pod ktorým sa náchádza telo jeho kamarátky. Nájsť zasypaného bez lavínového vyhľadávača je zvyčajne úplná náhoda. Po niekoľkých nekonečných minútach si skialpnista všimol niečo tmavá trčiace z lavínového nánosu. Pribieha bližšie a zisťuje že sa jedná o nohu jeho kamarátky. Všetky sily zapojí do vyhrabavánia, čo je bez lavínovej lopatky nesmierne obtiažne. Nakoniec sa mu horkotažko podarí skialpinistiku vyhrabať. Medzitým prilieta vrtuľník z doktorom a záchranárom a spoločne ošetrujú poranenú, ktorá vzhľadom na dĺžku dráhy (750 m) vyviazla vcelku dobre. Krátkodobé bezvedomie, natrhnuté líce ,odreniny niekoľko pohmoždenín su len uplne maličkosti. V nemocnici jej namerali 32,5° C čiže podchladenie 2. stupňa. Zasypanú po dvoch dní prepustili z nemocnice zdravú len s pár modrinami avšak s psychickou tramou, ktorej sa tak skoro už nezbaví.

 Na záver

V tomto príbehu očividne zohrali svoje úlohy šťastie a náhoda. Čas je život platí pri lavínach dvojnásobne. Len náhoda zariadila to že zasypaná bola relatívne rýchlo lokalizovaná. Pokiaľ by sa tak nestalo, celý príbeh by mal pravdepodobne tragický koniec. Ako je možné náhode dopomôcť? Len tak že na skialpinistické túry budeme nosiť odporúčané vybavenie a to: lavínový vyhľadávač, lopatku a sondu. Samozrejme najlepšie je do lavíny sa nikdy nedostať. Určite každého skialpinistu bude sakra/veľmi mrzieť keď bude na lavínovom nánose pobehovať bez lavínového vyhľadáváča vediac o tom že tam niekde dole, v tej mase snehu sa nachádzajú jeho kamaráti. 

Vyjadrenie Strediska lavínovej prevencie

2. Januára 2011 Stredisko lavínovej prevencie vyhlásilo pre Vysoké Tatry mierne lavínové nebezpečenstvo, t.j. 2. Stupeň z 5-dielnej medzinárodnej stupnice. V Informácii o lavínovej situácii upozornilo na možnosť vzniku lavín pri veľkom dodatočnom zaťažení snehovej pokrývky hlavne na svahoch strmších ako 40°. Veľké dodatočné zaťaženie predstavuje napr. aj lyžiar, ktorý jazdí skákanými oblúkmi. V predchádzajúcich 3 dňoch fúkal v tejto oblasti Vysokých Tatier severný alebo severozápadný, ktorý previeval vietor do južných a juhozápadných svahov, kde sa vytvárali mäkké snehové dosky. Takáto nebezpečná doska bola aj v Centrálnom žľabe Kriváňa a jej zaťaženie lyžiarom spôsobilo uvoľnenie lavíny. Skialpinisti si počas svojej túry neoverili lokálne podmienky neurobili žiadny test stability snehovej pokrývky. Takýto test im mohol pomôcť odhaliť nestabilitu jednotlivých vrstiev a zvoliť bezpečnejšiu trasu zostupu. 

Komentár SkitourGuru.com a magazínu Snow

Cílem komentáře je připomenout pravidla a zásady bezpečného pohybu ve volném terénu, která s nehodou souvisí a patrně byla porušena. Cílem není soudit konkrétní nehodu, ale na konkrétní situaci navést čtenáře k aplikování pravidel, která jim v praxi pomohou k bezpečnému zvládnutí túry. 

  • Je málo sněhu, takže nebezpečí lavin nehrozí…to je jeden z často vyslovovaných nepravdivých mýtů. I málo zasněžený terén může být nebezpečný.
  • Vždy používejte kompletní nouzové vybavení, to znamená lavinový vyhledávač, lopatu a sondu. Pokud nemáte byť jedinou z této trojice věcí, výrazně se snižuje naděje na úspěšnou záchranu. Štěstí, které měla tato dvojice je opravdu vyjímečné. Samozřejmě je třeba dodat, že umění správně a rutinně zacházet s nouzovým vybavením je nutným předpokladem úspěchu. Více ve Snow 54.
  • V případě stržení lavinou se snaží kamarádi postiženého co nejdéle sledovat tělo lyžaře a pokusí se zapamatovat bod jeho zmizení pod sněhem. Výrazně se tak může snížit doba vyhledávání. V případě úplné absence nouzového vybavení, jako v tomto případě, je to  absolutně nejdůležitější.
  • Pozor! Při 2. stupni lavinového nebezpečí, označovaného vlídným slovem „mírné“, dojde průměrně, během každé zimy k  34% všech smrtelných lavinových nehod.
  • Silný mráz, který během této túry panoval, konzervuje míru lavinového nebezpečí. To znamená, že téměř nedochází k přeměně struktury sněhové vrstvy a míra nebezpečí se téměř nemění.
  • Sklon svahu. Jedno ze základních pravidel říká: při 2. stupni nevstupujte na svahy se sklonem 40° a prudší. To se v tomto případě stalo. Na tak prudkém svahu je navíc obtížné jet plynulé, delší oblouky bez razantního zatížení sněhu v oblouku. To dokáží jen skvělí lyžaři.
  • Navátý sníh je lavinový sníh, sníh deskových lavin! Ne nadarmo se říká, že vítr je stavitelem lavin. Vítr foukající od severu a severozápadu dokázal přemístit masy sněhu na závětrné svahy, tedy jižní, kde skutečně došlo k nehodě. Navátý sníh je velmi nebezpečný už od sklonu 30° a díky své soudržnosti tvoří sněhové desky. Škoda, že oba lyžaři nevystupovali na vrchol po svahu, kterým sjížděli dolů, navátý sníh lze totiž dobře rozeznat podle prasklinek, které se šíří od hran po došlápnutí lyže.
  • Zatížení jediným lyžařem stačilo k uvolnění laviny. To ilustruje jak málo stačí k neštěstí. Dá se i předpokládat razantní jízda na takto strmém kopci. V lavinové prognóze obvykle bývá uvedeno, jak velké zatížení může uvolnit lavinu a právě formulace, že i „jediný lyžař může způsobit lavinu“ není nic neobvyklého.

Autor komentáře Michal Bulička

Tourenführer OEAV, rakouská státní zkouška v oboru skialpinistické, ledovcové a vysokohorské túry, 

redaktor magazínu Snow pro skitouring

tvůrce a redaktor webu SkitourGuru.com

Článek vznikl díky ochotě Horskej záchrannej služby – Strediska lavínovej prevencie, najmä Marka Biskupiča a magazínu o lyžování SNOW. SkitourGuru.com jim velice děkuje!