Lavína tak zasypala 22 ľudí. Iba štyria z nich lavínu prežili, ostatných 18 (z toho 15 detí) v lavíne zahynulo. Lavína sa tak smutne zapísala do dejín Slovenska, ako najtragickejšia lavína v histórii.

Obrovská lavína

Dráha lavíny bola dlhá približne 2.500 m a pri svojom páde prekonala výškový rozdiel 760 m. Celková plocha uvoľneného snehu bola približne 800.000 štvorcových metrov. V nánose sa nachádzalo podľa odhadu približne 2.400.000 metrov kubických snehu s odhadovanou hmotnosťou 600.000 ton. Takáto lavína vyvinula logicky veľmi veľký nárazový tlak (do 800 kPa) a vysokú rýchlosť (do 50 m/s). Na svojej dráhe strhla približne 1.200 m3 stromov. Podľa dnešnej medzinárodnej klasifikácie lavín by sa táto lavína zaradila do kategórie veľmi veľké lavíny (najväčšia veľkosť podľa tejto klasifikácie).

Prežili iba štyria

Z nánosu lavíny sa podarilo zachrániť štyrom ľuďom. Najmladším z nich bol Benjamín Strmeň, ktorý mal v tej dobe necelé tri mesiace. Ďalšími, ktorí prežili pád tejto lavíny, boli jeho rodičia a ich sused. Rodine Strmeňovcov vtedy zahynulo v lavíne 5 detí. Niektoré obete lavíny vyhrabávali spod miestami 35 metrového nánosu až o niekoľko týždňov.

Lavíny nad osadou Rybô však neboli úplne výnimočné. Podľa kroniky obce Staré hory, zasiahla osadu Rybô v tej istej lokalite aj lavína zo 17. marca 1751. Lavína vtedy zabila 10 osôb, zničila 8 domov a zahynulo v nej 53 kusov dobytka. Obe uvedené lavíny spadli zo strmých a odlesnených svahov Krížnej.

Snehové podmienky a priebeh počasia

Podľa dobových záznamov bolo začiatkom februára 1924 vo Veľkej Fatre veľké množstvo snehu a fúkal vietor o sile víchrice. Na hrebeňoch Krížnej sa vplyvom silnej víchrice tvorili nezvyčajne veľké preveje. Vzhľadom na orientáciu svahov, musel v tomto období fúkať prevažne vietor západných smerov. Tento vietor zároveň previeval nový sneh do žľabov nad osadou Rybô. Previaty sneh na záveterných svahoch vytvára nestabilné snehové dosky a vankúše, ktoré sú veľmi nebezpečnými lavínovými útvarmi. Podľa dobových záznamov navyše silno snežilo. Ľudia bývajúci na konci Hornojeleneckej doliny si uvedomovali reálnu hrozbu lavín a odchádzali na noc k nižšie bývajúcim príbuzným.

Lavína z Repištia vytvorila hrádzu

Dobové informácie hovoria aj o menšej lavíne, ktorá sa uvoľnila z južného svahu Repištia krátko pred samotnou lavínou z Krížnej. Nános tejto menšej lavíny sa zastavil až v doline, kde vytvoril menšiu, ale pravdepodobne veľmi dôležitú hrádzu. Simulácie pomocou dynamických numerických modelov ELBA+ a RAMMS totiž ukázali, že táto hrádza spôsobila určité spomalenie a pribrzdenie nánosu veľkej lavíny zo svahov Krížnej. Ak by tam nános menšej lavíny nebol, je pravdepodobné, že nános veľkej lavíny by sa zastavil podstatne nižšie v osade, kde by zasypal oveľa viac domov a ľudí.

Nános lavíny z južného svahu Repištia. Skrýt popisy

Aké boli príčiny

Prírastok nového a previatého snehu mohol spôsobiť zvýšenie napätia v snehovej pokrývke a následne uvoľniť lavínu. Lavína sa mohla uvoľniť aj po páde časti preveje, ktorý mohol vytvoriť dodatočné zaťaženie snehovej pokrývky.

Prvotnú príčinu tejto lavínovej tragédie však treba hľadať najmä v zlom lesnom hospodárstve. Ľudia žijúci v tejto lokalite pri snahe rozšíriť pasienky pre svoj dobytok vyrúbali lesy nad osadou Rybô a strmé svahy a rizne pod Krížnou tak ostali holé, zarastené iba trávou. Drsnosť povrchu sa tak výrazne znížila a vzniknuté pasienky tak nedokázali efektívne zadržať masy snehu pri zlých snehových podmienkach. V súčasnosti už takého riziko, najmä vďaka efektívnemu zalesneniu, hrozí minimálne.

Nános lavíny bol taký veľký, že sa neroztopil ani cez leto. Vozy, ktoré šli dolinou, tak prechádzali cez snehový tunel.

Príbeh Benjamína Strmeňa

Benjamín Strmeň si na večer 6. februára 1924 priamo spomenúť nemôže. Vtedy mal len tri mesiace a bol najmladším členom rodiny Strmeňovcov, ktorá žila na hornom konci osady Rybô. Mozaiku jeho príbehu si dal dokopy až po rokoch na základe spomienok jeho rodičov, susedov a ďalších obyvateľov osady.

Benjamín Strmeň (tretí zľava) a kolíska, ktorá mu zachránila život v lavíne v roku 1924. Skrýt popisy

Večer spal malý Benjamín vo svojej kolíske. Mal najlepšie miesto pri peci. Traja z jeho piatich súrodencov išli spať k nižšie položeným susedom a dvaja spali na peci nad ním. Snežilo a fúkal silný vietor. Otec už niekoľký krát musel vstať a ísť zatvoriť dvere, ktoré vietor roztváral dokorán. „Asi sme aj my mali ísť spať k susedom ...“ vzdychol si a ľahol si späť k žene. Zavýjajúci vietor im spať ale nedal. Zrazu nastal veľký rachot. Benjamínových rodičov obrovský tlak vyhodil z postele a lavína ich vliekla dole dolinou niekoľko desiatok metrov. Mali obrovské šťastie, že zostali na jej povrchu. Jeho mama bola do pol pása v snehu. Otec ju holými rukami vyhrabal a odniesol do najbližšieho domu, ktorý lavína nezasiahla. Na kolísku spadla časť šindlovej strechy. Vznikol tak priestor, kde bol vzduch. Po tom, čo domy skončili pod záľahou snehu, ho hľadali rodičia aj susedia. Keď sa už vzdávali nádeje, počul vraj niekto spod snehu mravčanie. O pol druhej ráno, teda asi po štyroch hodinách od pádu lavíny, sa maličký Benjamín Strmeň narodil druhýkrát. Jeho piati súrodenci také šťastie nemali. Všetci v lavíne zahynuli.

Po tragédii bývali Strmeňovci v susednej Valentovej, neskôr sa usadili v Hornom Jelenci. Do rodiny neskôr im pribudli ešte 3 deti. Benjamín na hory, ani na sneh, napriek tragédii nezanevrel. Naopak, aj napriek vysokému veku je dodnes známy lyžiarskej verejnosti ako úspešný pretekár v bežeckých disciplínach, pričom vyhral desiatky súťaží.

zdroje informácií: Archív SLP, Ladislav Milan - Nebezpečenstvo lavín, www.lesy.sk