Na okraji mestečka nad riekou Belá prichádzame k nenápadnej budove, kde nás víta sympatický riaditeľ SLP Marek Biskupič. Predstavuje nám svojich kolegov, všetko sú to vysokoškolsko vzdelaní chlapci, skúsení horali, niektorí horskí vodcovia.

V rámci slovenskej Horskej záchrannej služby je päť pohorí, pre ktoré sa pripravuje lavínové spravodajstvo – Vysoké, Západné a Nízke Tatry a Velká aj Malá Fatra. Ako sa to robí?

Lavínové spravodajstvo

Každý týždeň má jeden z nás službu dispečera a každé ráno pripravuje prognózu na tento deň. Začína sa v 6.30 analýzou meteorologických dát. Horská záchranná služba aktuálne vlastní 20 automatických meteorologických staníc, ktoré nám poskytujú údaje v hustote každých 10 minút. Okrem údajov o sile a smere vetra, teplote, zrážkach, teplote v snehovom profile a dopadajúcom slnečnom žiarení majú stanice aj webovú kameru, ktorá nám poskytuje fotku aktuálnych podmienok každú hodinu. Stanice sú rozmiestnené v horských oblastiach Slovenska. Čerpáme teda hlavne z týchto údajov, ďalej preberáme údaje zo staníc SHMÚ (Slovenský hydrometeorologický ústav). 

Ďalším, kto nám pomáha vytvoriť si čo nejpresnejšiu predstavu o podmienkach, sú členovia HZS na staniciach priamo v uvedených lokalitách. K tomu nám popisuje situáciu ešte pár dobrovolných pozorováteľov.

Každý deň medzi 7.00 po 7.20 ráno voláme na osem horských chat, ktoré ležia vysoko v horách a kde máme sieť proškolených informátorov. 

Keď skončíme fázu zbierania dát, možeme začať so spracovaním dát a stanovením lavínového stupňa, na to máme čas do 8.30, kedy musí byť spravodajstvo zverejnené na webe laviny.sk a hzs.sk.

Celé spravodajstvo aj predpoveď sa pripravuje v súlade s medzinárodne jednotnou metodikou organizácie lavinových služeb EAWS, uzatvára Tono Sedlák, jeden z šiestich profesionálov SLP.

Oprava meteostanice

Meteostanica pod Klinom v Západných Tatrách nefunguje. Je potrebné sa tam vypraviť a pokúsiť sa o obnovu funkčnosti. S Marekom Biskupičom a Martinom Buliakom sa preto vydávame terénnym vozidlom do Račkovej doliny, kde neskôr na pásoch vystúpame k takmer novej stanici, mimochodom v hodnote 11000 €. Do batožiny chlapci napchali počítač, náradie, elektrikársky multimeter…

Dataloger v skrinke poháňa energia z veľkého akumulátora, ktorý dobíja solárny panel. K akumulátoru sa však nemôžeme dostať, je potrebné vytiahnúť lopatu a odhádzať sneh od dverí skrinky batérie.

Príčinou nefunkčnosti bol prerušený prívod energie, ale ešte je potrebné obnoviť spojenie stanice so serverom na SLP. Na radu tak prichádza notebook, ktorý je potrebné prepojiť káblami so stanicou, bežiacou na operačnom systéme LINUX. Stanica komunikuje cez hyperterminál, kde je nutné zadať rôzne komunikačné kódy, a nakoľko je pätnásť pod nulou, nie je to úplne príjemná robota.

Snehový profil

Cestou cez dolinu nám Marek ukazuje spadnuté lavíny a komentuje pravdepodobné príčiny ich vzniku. Keď prichádzame k Ráčkovým plesám, máme výhľad na odtrh lavíny na juhovýchodnom svahu Hrubého vrchu. Aby sme sa tam dostali, vystúpame do sedla medzi Klín a Končistú, cez ktorú sa dostaneme nad lavínu. Marek s Martinom uvoľnia odpílením snehový prevej, aby zistili, ako stabilná bude snehová pokrývka po páde preveju na svah. Svah je stabilný a tak možeme zlyžovať k odtrhu. V tejto nadmorskej výške (1930 m) začíname s kopaním snehového profilu a s vykonaním testu stability snehovej pokrývky. Sklon svahu má 40°, výška snehu tu dosahuje 190 cm. Marek zarovná lopatou profil a začína rukou testovať tvrdosť vrstiev snehu, ako aj zisťovať druh snehových zŕn. Keďže ide o juhovýchodný svah, v priebehu dňa a noci tu dochádzalo k výraznému striedaniu teplôt, a tak sa nachádza v profile  niekolko ľadových vrstiev, či premrznutý firn. Snehový profil je tu veľmi kompaktný a rozdiely v tvrdostiach jednotlivých vrstiev nie sú veľké. Čiže sa tu nenachádza výrazná kritická vrstva – snehový profil je stabilný.

 

Teplota vrstiev

Martin vyťahuje špeciálny vpichový teplomer a začína meranie teploty snehu od povrchu smerom k zemi. Každých 10 cm (podľa stupnice na lavínovej sonde) sa vpichne teplomer a meria sa teplota. Marek meria a Martin zapisujeceruzkou do pripraveného formulára. Teplota na povrchu snehu odpovedá mrazu, ktorý aktuálne panuje, dole na povrchu pôdy sa pohybuje okolo nuly. V profile sa nenachádza negatívny teplotný gradient, je síce zima, ale výška snehu je tu dostatočná, a tak je zmena teploty do 5°C na 1m výšky snehovej pokrývky.

Kompresný test

Marek pílou odrezáva stĺp o rozmere 30x30 cm, ktorý ale nemusí siahať až po zem, pretože lyžiar ovplyvní snehovú vrstvu svojou záťažou najviac do hĺbky 1 až 1,5 metra. Stĺp je pripravený k testovaniu záťaže. Martin naň pokladá lopatu a začína poklepávať. Desať krát silou zo zápästia, 10 krát silou z predlaktia a nakoniec 10 krát silou z ramena. Blok snehu odolal, svah je stabilný.

Zapíname sa do lyží, zlyžujeme pekným svahom Hrubého vrchu do Ráčkovej doliny a po nepríjemnom snehu – kôre, lyžujeme dole k autu.

Na základni v Liptovskom Hrádku vybalujeme veci a Martin ešte sadá k počítaču a s pomocou aplikácie LAWIS zadáva údaje o snehovom profile do systému.

Končí sa pracovný deň, ktorý nebol kvôli silnému mrazu vôbec ľahký.