Takže sa na druhý deň ráno v Akureyri ani neponáhľame na skoré vyrazenie na túru. Vonku je úplná hmla, netušíme či to bude na celý deň alebo sa vyčasí. Po kľudných raňajkách, bez zhonu vyrážame pred obedom teda smer Grenivik – malé rybárske mestečko severne od Akureyri, na pobreží Eyafjordu. Je stále hmla a tak netušíme kam vlastne ísť aby sme trafili správne nástup na Kaldbakur. Vieme len že po offroadovej ceste ponad pobrežie by sme sa mali dostať pod kopec. Vyberáme podľa nás to správne miesto, zaparkujeme, vybalíme výstroj, sneh je zatiaľ v nedohľadne, pre hmlu sa ťažko zorientovať. Tak si len povieme, veď poďme stále smerom hore a niekade to pustí. Vyšli sme od auta kus po miestnych lúkach, zrazu sa hmla potrhala a mohli sme sa rozhliadnuť doširoka. A sakra, nie sme správne, takže zostup nazad do auta a presun o dolinu naspäť. Našli sme tu správnu odbočku na našu cestu, ktorá nás vyviezla o pár stovák metrov vyššie. Konečne na tom správnom nástupe a tak si zopakujeme zas vykladanie výstroje, a nabalenie na výšlap. Nasledujúce fotky Vám predstavia naše putovanie na tento kopec.

Na islandské cesty je dobré mať off road auto. Na tomto úseku z Greniviku sa nám to viac krát vyplatilo. Foto Hana Kubinová

Pohľad na Kaldbakur 1173 m, týčiaci sa nad mestečkom Grenivik a fjordom Eyafjordur. Je to častý cieľ na skialpinistické výlety ako najvyšší kopec v tomto hrebeni nad Eyafjordom. Poskytuje úžasné výhľady na celé okolie fjordu. 

Mapka oblasti v okolí Kaldbakuru. Už len keď vystúpite z auta po absolvovaní krátkej off road cesty vyššie nad fjord, cítite sa ako na inej planéte. Nádherné výhľady sa vám naskytnú už od začiatku výstupu (Foto Hana Kubinová). Vojtu však výhľady nezaujímajú – našiel sušené brusnice a tak sa pustil do nich.

Tento deň kulminuje vlna extrémnych horúčav a tak aj keď stúpame čo najvyššie, v dlhých goráčoch je to neznesiteľné, bolo treba odvetrať (Foto Hana Kubínová). Pohľad na Grenivik (Foto Dana Pollaková).

Pohľad  Eyajfordur a protiľahlé vrcholce nad Dalvikom.

Príchod na vrchol Kaldbakuru s nezabudnuteľným výhľadom.

Postupne sa zbierame na vrchole všetci. Treba myslieť aj na zajtrajšok a tak už zohratá trojka Iva, Marek a Vojta, hľadajú svoj zajtrajší cieľ nad Dalvikom. Nakoniec to vyhral vrchol Kotafjallu s úžasným kuloárikom, ale o tom v ďalšom diely tohto reportu. Foto Dana Pollaková.

Zápis do vrcholovej knihy musí byť. Podujal sa na to Vojta, no a ako to dopadlo.... keď čech chce napísať po slovenky naše heslo výpravy. 

Naša kompletná zostava tejto islandskej výpravy: (z ľava) Vojtech Dvořák, Marek Sikula, Iva Sikulová, Petr Barna, Hana Kubinová, Dana Pollaková. 

Naša trasa zjazdu z vrcholu. Rozhodli sme sa pre SZ stranu vzhľadom na dosť zmäknutý sneh v týchto teplotách a ukázalo sa to ako dobrá voľba. 

Napriek tomu, že je asi 6 hodín večer tu je slnko ešte veľmi vysoko a my si môžeme užívať jazdu do večerných hodín.

Marek si to valí dlhým oblúkom.

Iva v dolnej časti. Tie čiary na snehu to je od skútristov, ktorí tu majú raj na jazdenie.

Viac foto nájdete na stránke http://ivafilova.weebly.com/iceland.html