Oceán ale ukázal svoju silu práve v týchto dňoch a tak na rozbúrene vody ísť kajakovať by bola čistá samovražda. Ostávajú nám zas len skialpy. Snehu je však v tejto časti ešte pomenej ako v predošlých navštívených lokalitách a tak výber línii máme obmedzený. Dokonca jeden deň z nášho pôsobenia v Olafsfjorde zažívame veľmi silný vietor a ten povestný islandský vodorovný dážď a tak vynechávame akúkoľvek aktivitu na lyžiach a venujeme deň nákupu, vareniu a kultúre v podobe kinematografie na USBečku. Olafsfjordur je malinké rybárske mestečko, skôr teda dedina z nášho pohľadu, ale s krásnou horskou kulisou na všetky strany. Lyžovať tu môžete do zodratia, nám sa podarili v tomto nehostinnom počasí dve túry – na Steinneshnjukur, ktorý je zašitý od fjordu v doline Ytrárdalur a presne oproti cez fjord nádherný kuloár spadajúci na brehy fjordu z vrchu Múlakolla.
Steinneshnjukur 857 m
Nástup do doliny nad Olafsfjordom, ako už typicky na našom málosnehovom tripe, začíname v blate a v tráve a snehu sa dočkáme až po úvodnom pešom odšlapaní.
Dolinou si ťapkáme a už obdivujeme okolité žliabky a steny a rozhodujeme sa ktorý si v dnešnom prehnitom snehu „vychutnáme“. Krátka diskusia, či vľavo či vpravo. Vojta sa rozhoduje vpravo, my s Marekom priamo na štít pred nosom.
Nakoniec to nebola až taká zlá voľba – pekná strmšia stienka Steinneshnjukuru nás preverila aj pri výšlape aj pri zjazde.
Vojta ako malilinká bodka dole pod žľabom, stihol ešte vybehnúť tento žľab a potom sa pustil za nami ďalej.
Pohľad na oceán a fjordy je vždy úchvatný z lyžiarskych terénov.
Výstup na tento vrchol ma úchvatné výhľady na fjord pod nami. Výhľady sú však limitované len po určitú výšku, vyššie už zahalí všetko hmla a nám ostáva už len drina. Danka na hrebeni Steinneshnjukuru. Kým sa úplne nezahmlí, na hrebeni rýchlo zhadzujeme pásy a obúvame sa do lyží. Kombinácia veľkých snehových pláni a hmly neveští nič dobré pre orientáciu.
O pár oblúkov nižšie už sa nám polepší, hmla ostáva na hrebeni a svahy môžeme brázdiť oblúkmi. Marek a Iva debatujú: „ten Ypsilonový žľab oproti za fjordom vyzerá lákavo, to by sme mohli zajtra dať“. A tak aj bolo, o dva dni bol náš.
Deň je dlhý, veď svetlo až do polnoci, tak na čo sa ponáhľať. Trochu relaxu v doline príde vhod. Marek, Danka a Iva po zlyžovaní z Steinneshnjukuru.
Mulakolla 970 m
Deň pauzy pre zlé počasie a trošku nám kopec poprášilo. Ide sa teda na Mulakollu touto lákavou líniou.
Základné potreby nepustia, jaj nie, to Vojta len testuje či fúka.
Spodný nástup do žľabu najprv po skalnom suťovisku a po chvíli už môžeme na pásy. Žľab je krásne skalnato členitý s výhľadom na fjord – ta pravá islandská skialpovačka.
Prišiel čas prezuť do mačiek, vyššie sa to zostrmuje a zľadovatieva.
Vyššie čo to prisnežilo a Vojta užíva zjazd žľabom.
V dolnej časti žľabu.
Geldingafell 824 m- Snæfellsjökull
Na záver nášho skialpového tripu po Islande sa presúvame z Olafsfjordu, o 350 km juhozápadne na West Iceland do oblasti starej sopky Snæfellsjökull. Je to 700 tis. rokov starý stratovulkán s výškou 1446 m n.m., ktorého vrchol je pokrytý ľadovcom. Táto sopka je z islandských sopiek najznámejšia najmä kvôli románu „Cesta do stredu zeme“ od Julese Verna, kde postavy tohto románu nájdu cestu do stredu zeme práve na tejto sopke.
Prichádzame do oblasti Snæfellsjökullu po typickej islandskej ceste, pred nami sa týči z hmly Geldingafell, čo v tomto momente ešte netušíme, že to bude náš dnešný cieľ.
Na Islande práve pre časté rýchle zmeny počasia – zo slnečného na dážď a naopak môžete často natrafiť na dúhu, tá nás dnes sprevádzala na našom skialpovom výstupe.
Pre čerstvé sneženie v noci sme naše auto museli zaparkovať nižšie na ceste ako sme mali podľa mapy vytypované a vydať sa na pásoch na nástup pod kopec. Po pár stovák metroch prichádzame na križovatku ciest vedúcich v tejto oblasti – tak typické pre Island, proste hlboko pod snehom.
Pokračujeme teda v priblížení sa k starej sopke. Pre hmlu a neznalosť terénu a aj zabudnutú mapu v aute začíname náš výstup viesť na kopec rovno pred nami – Geldingafell, s nádejou, že tadiaľ povedie aj cesta na Snæfellsjökull.
Dobrá nálada nás neopúšťa ani pri silnejúcom daždi a vetre a Marek, aj keď mokrý do nitky, si to užíva. Čím vyššie tým počasie horšie, ale bojujeme dôjsť kam nás to ešte pustí.
Úsmev musí byť, aj keď premoknete a premrznete. Na hrebeni Geldingafellu, tu sa práve rozhodujeme čo ďalej. Keďže na Snæfellsjökull už nie je vôbec pre hmlu vidieť a vietor stále silnie, rozhodnutie padne rýchlo – návrat do doliny.
Ešte vychutnáme výhľady na dúhu a pár povinných fotiek s ňou a balíme dole. Po prebojovanej lyžovačke v riadne mokrom snehu opäť pri našom 6l benzíne a ide sa zvyšok dňa vyplniť cestovateľskými zážitkami a „hot-púlikmi“.
A to je bodka za naším skialpinistickým islandským príbehom, v máji 2017...
Viac foto nájdete na stránke http://ivafilova.weebly.com/iceland.html
