Alebo ako divokú časť na juhu Chile a Argentíny, plnú nepreskúmaných hôr, dolín, riek a prírody. Každý má tu svoju predstavu. Moja nebola úplne až taká jasná, ale čo mi jasné bolo, že to tam raz potrebujem preskúmať na vlastnú päsť.

El Chaltén pod Fitz Roy

Podarilo sa mi na to vyhradiť si mesiac počas mojich ciest Južnou Amerikou a už teraz viem, že tam nabudúce potrebujem stráviť minimálne 2-3 na prebádanie aspoň polovice patagónskeho outdoor-adventure potenciálu. S čím som ale naozaj nepočítala bolo, že sa mi podarí zahájiť moju skialpovú sezónu práve v srdci Patagonie - pri mestečku El Chaltén, ktoré je známe hlavne kvôli svojimi horskými skvostami ako Cerro Torre a Fitz Roy.

El Chaltén za krásneho dňa / v pozadí Fitz Roy

Moj príchod autobusom do El Chalténu bol sprevadzaný neuveriteľným dažďom a vetrom. To, že za normálnych okolností nad mestom vidno impozantný Fitz Roy som si ani nevedela predstaviť. Jediné čo bolo momentálne vidno boli mraky, víchor a zopár trekerov turistov, premavajúc sa nešťastne po meste hore dole v goretexových vetrovkách. Presne ako ja - plne namotivivaní a pripravení preskúmať okolité hory. Viem , že sa hovorí , že neexistuje zlé počasie na túru, ale len zlá výstroj. Ale pravda je taká, že toto múdre porekadlo v Patagonii naozaj neplatí!

El Chaltén je chutné malé mestečko so všetkým čo človek potrebuje/ alebo teda- čo ja potrebujem:) Voňavé pekárne, milé kaviarne, úžasné víno a dokonca tu je aj yoga house a boulder gym. Po tom ako som jeden deň dala šancu večernej yoge , druhý (opäť) mega upršaný deň som sa vybrala do boulder gymu. Moc turistov tam nebolo, skôr plno premotivovaných lezcov čakajúcich keď sa počasie aspoň kúsok umúdri aby mohli niekde vysoko hore vyliezť. Keďže madžo som si na moju krátku session kúpiť nechcela, zdvorilo som sa lámavou španielčinou spýtala poblížneho lezca či si môžem kúsok od neho “ukradnúť. “Klarooo- tranquiló”! Môj madžo sponzor sa volá Tomas - horský vodca pôvodne z Bariloche, žijúci už ale skoro 10 rokov v El Chalten, s vlastnou malou agentúrou ponúkajúc od lezenia, túr, až po expedície na Fitz Roy. Dostala som plno tipov na okolité treky až sme sa dostali na diskusie o podmienkach na skialpy v okolí ( to už samozrejme v angličtine;).

Ako som sa dozvedela, V El Chaltén je malá skupinka veľkých nadšencov skialpu a “kreslenia čerstých línii;)“- sú to hlavne vodcovia, ktorí to tu dobre poznajú. Pomimo hlavných turistických trailov je to tu naozaj dosť stratené.

Centro Andino - boulder hala v mestečku el Chalten

Keď mi o deň nato prišla správa od môjho nového kamoša Tomasa - “ready for ski-tour tommorow?” myslela som, že je to vtip. Veď sa tu práve začína leto a taktiež, mám 0-výbavu so sebou. Plus, žiaden rent tu v meste v tomto období otvorený nie je. Ale ako to tu chodí, Tomas má kamoša, ktorý ma kamošku a zrazu som mala všetko (teda skoro) - ale to hlavne áno - lyže, lyžiarky, palice, okuliare, pieps, lopatu a sondu. Paráda!

 Vyrážame nad Lago Desierto

A tak som sa na ďalšie ráno - o 8.00 “tranquilo” (na pohodu) - veď svetlo je aspoň  do 21.30 - už viezla v aute s Tomasom a ďalším guidom - Pipa, smer Vespignani. Podávajúc si prvé ranné maté čekujeme z okna okolité hory a prerážame cestu za El Chaltén - momentálne celkom zavodnenú kvôli topeniu sa okolitých ľadovcov.

Asi 45 min. cesty a sme na mieste. 38 km od El Chalténu, poblízku južného brehu Lago del Desierto. Bez terénneho jeepu by sme tu ale myslím nedošli - niektoré časti cesty boli riadne pod vodou. Súcit som cítila hlavne, keď sme míňali 2 dobrodruhov na bicykli - teda presnejšie povedané - bicykel mali nad hlavou, lebo po pas práve brodili rieku.

Vonku je celkom vlhko a teplo - vidno, že prichádza leto. Ale hore, vysoko hore na ľadovci plno snehu. Juhuu! Na chrbte je celá výstroj, no a na teraz nám stačia trekové tenisky lebo kým sa dostaneme k snehu, hodku šlapania na „sucho” potrebujeme.

Prva časť túry nasucho

Nad krásnou tyrkysovou lagúnou obúvame lyžiarky a začíname šlapať po mokrom ťažkom snehu. Silne dúfam, že hore bude sneh lepší! Čím vyššie stúpame, sneh sa naozaj mení a vyzerá to na slušnú jarnú lyžovačku. Som nadšená - divoká Patagonia a ja sa na ňu pozerám počas šlapania po ľadovci Huemul- sen!

Na vrchol Cerro Vespignani

Zachvíľku sa obúvame

Z leta sa stala biela krásna zima - ľadovec Huemul

Samozrejme, že počasie je maximálne nestabilné - fúka, potom sneží, potom je slnko - v duchu sa pýtam, ako to asi ovplyvňuje vrstvy snehu a ovplyvňuje lavínovú situáciu. Celkom ale rýchlo hodím tieto otázky za hlavu. Som tu predsa s dvoma lokálnymi vodcami, bezpečnejšie som sa už dávno necítila.

Na to, že prechádzame cez ľadovcový terén s plno trhlinami tiež radšej nemyslím. Sneh sa krásne mení s pribúdajúcimi výškovými metrami a ja sa neviem dočkať na ten pojazd dole.

Pohľad na Lago del Desierto a okolité hory

Tempo je decentné, ale na počudovanie stíham aj napriek dlhej túre, ktorú som deň predtým podnikla. Za necelé tri hodiny sme hore. Prezliekame sa a zvliekame pásy za riadneho vetra. Tu vidno kto je lokál a kto nie! S vejúcimi pásmi zápasím dosť dlho, kým sa mi podarí ich dať do vrecúška, zatiaľ, čo moji amigos jedia empanady, aby doplnili energiu.

Partia na vrchole - Cerro Vespignani

Pred prvým strmým svahom som trošku nervózna. Všetko požičané a žiaden predprípravný tréning. Aspoň, že mám výhovorku - haha! Napodiv to, ale šlo dole „lahodne” ! Waw, to bol dlhý zjazd a sneh bol prvé 3-4 úseky naozaj super.

Navždy budem mojim rodičom vďačná, že ma dali na lyžovanie, lebo problém stíhať naozaj nemám. Skôr mám pocit, že na ceste dole som tempom uštvala mojich guidov ja! Lyžovať dole v prachistom snehu s výhľadom na dole ležiace lagúny a jazerá - tak si nejak predstavujem lyžovanie na fjordoch. Ale ja som práve v Patagonii - a je to ešte lepšie!

Dole už je ale sneh riadne mokrý a ťažký, skoro nevieme zatočiť. Moji amigos mi hovoria, že počas zimy nie je problém zlyžovať popri lagúne až k autu, teraz, ale pekne musíme poslednú časť šlapať s lyžami na chrbte. Ale tentokrát už endorfíny zo zlyžovaného ľadovca naplno účinkujú a všetci sme vysmiati ako blchy. Toto milujem! Aj keď každý z nás rozpráva iným jazykom, jazyk lásky k outdooru je rovnaký. Každému vykúzli mega úsmev na tvári a super náladu!

Zuzana Gálfyová Skrýt poznámky

#happyme / https://www.relive.cc/…/vrqod5gVkyv                

Dole v aute nás už čakala druhá termoska ready na nové kolo maté pokým dôjdeme do El Chalten na zaslúžené pivo.

Toto bol môj posledný a najlepší deň v El Chalten. Fitz Roy sa ukázal bez oblakov presne ďalšie ráno, kedy som už bola na ceste za ďalším outdoor dobrodružstvom v parku Torres Del Paine. Nevadí, toto určite nebolo posledný krát, čo tu som, to viem určite. Ale nabuducé už s lyžami a viac časom :)

Zuzana Gálfyová, 21 November 2019, Cerro Vespignani, Patagonia

(Ďakujem amigos z „PATAGONIA ASCENT“ so sídlom v El Chaltén za super deň! )