Tak tomu bolo aj 13. novembra v roku 2004. Trojica poľských horolezcov vystupovala centrálnym žľabom na Vysokú. Počasie zrána ešte bolo relatívne dobré. Spomedzi mraky sa kde tu ukazovalo slnko. Výstup hore žľabom im znepríjemňoval nový sneh. Celková výška snehu nebola závratná (okolo 35 cm), ale v žľabe ho bolo nafučaného dosť.

Cieľom trojice bolo vystúpiť na Vysokú a potom pretraverzovať cez štrbinu Kohútik na chatu pod Rysmi. Podmienky neboli úplné ideálne. V žľabe nový prebárajúci sa sneh. Inde sa sneh prebáral až na skalný podklad. Chodilo sa zle a trasa, čo normálne prejde človek za hodinu, trvala vtedy dve. Trojica horolezcov dosiahla vrchol Vysokej tesne po odbití dvanástej hodiny. Potom ich už mal čakať traverz do Kohútika a nepríjemný zostup na chatu.

 Medzičasom sa počasie zhoršilo. Začalo silno fúkať, snežiť a viditeľnosť sa znížila na niekoľko metrov. Pri traverzovaní strmej platne sa prvý z trojice pošmykol a spadol. Jeho dvaja kamaráti zamrzli od strachu. Kvôli zlej viditeľnosti nevedeli presne, kde spadol. Zostúpili do žľabu. Horolezec tam nebol. Pri zostupovaní žľabom smerom do Dračej dolinky ho našli. Po 300 metrovom páde sa horolezec zastavil v žľabe. Mal poranenú panvu a hlavu. Dvojica horolezcov mu ihneď poskytla prvú pomoc, zateplila ho a zalarmovali Horskú záchrannú službu. Medzitým sa počasie ešte zhoršilo, silný nárazový severozápadný vietor začal previevať sneh. Ochladilo sa, viditeľnosť bola úplne mizivá. Postihnutý upadol do bezvedomia. V priebehu niekoľkých desiatok minút sa samovoľne odtrhla v žľabe lavína, ktorá všetkých troch zmietla o niekoľko stoviek metrov nižšie. Dvom nezraneným sa podarilo z lavíny svojpomocne vyhrabať. Pokúšajú sa nájsť aj tretieho kamaráta, avšak ich snaha je márna. Po príchode záchranárov ešte pokračujú v hľadaní zraneného a teraz už aj zasypaného kamaráta. Sú nasadené lavínové psy, ale všetka snaha končí neúspechom. Vietor sa mení na víchricu a začína vytvárať nestabilné snehové dosky a vankúše. Situácia začína byť nebezpečná aj pre záchranárov. V nočných hodinách musí vedúci záchrannej akcie prerušiť pátranie. Záchranári sa spolu s dvoma vyčerpanými horolezcami vracajú spať na Popradské pleso.  

 Na druhý deň záchranári v skorých  ranných hodinách pokračujú v záchrannej akcii. Pravdepodobnosť, že zranený prežil celú noc pod lavínou za takýchto podmienok, je veľmi nízka. Tesne pred obedom sa podarilo nájsť postihnutého, ktorý bol zasypaný snehovou lavínou v hĺbke viac ako 2 metry. Pri strhnutí lavínou utrpel viacero vážnych poranení nezlučiteľných so životom. Žiaľ pre jedného z poľských horolezcov sa  sobota 13. novembra 2004 skončila tragicky.

 Počasie a podmienky

 V osudný deň bolo ráno na horách polooblačné počasie. Výška snehu vo Vysokých Tatrách sa pohybovala okolo 30 cm a bol vyhlásený mierny lavínový stupeň. Nepredpokladal sa výskyt stredných lavín s výnimkou malých doskových lavín a snehových zosuvov. Sneh bol nerovnomerne rozložený. Hrebene a chrbty boli vyfúkané až na skalný podklad. V žľaboch a muldách bolo naviate väčšie množstvo snehu. Počas nehody sa počasie rapídne zhoršilo. Aj napriek tomu, že výška snehu bola malá, vietor a zlá viditeľnosť  situáciu značne skomplikovali. Nízky lavínový stupeň neznamená, že človeka lavína nemôže ohroziť. Pri veľmi zlých podmienkach môže aj malé množstvo snehu vytvoriť nepríjemný lavínový nános v tzv. terénnych pascách. Pri zhoršujúcich podmienkach nie je žiadnou hanbou otočiť túru, čo môže človeku neraz zachrániť život.

Užitečné odkazy:

Lavinové zpravodajství z celého světa

Vše důležité o lavinové prevenci a záchraně

Přečtěte si o lavinových nehodách a hledejte poučení!