Malá Fatra je relatívne nízke pohorie na severe Slovenska. Najvyšší vrchol (Veľký Fatranský Kriváň 1725 m n. m.) ani zďaleka nedosahuje výšku tatranských či alpských štítov. Aj napriek tomu svahy Malej Fatry vedia byť nebezpečné. Väčšina lavínových dráh začína na holnatých lúkách a končí hlboko v pasme lesa. Ďalšou zvláštnosťou Malej Fatry sú malé lavíny a terénne pasce nachádzajúce sa v lese. Terénna pasca je vlastne zúženina pripadne prehĺbenina v teréne. Sneh sa ľahko hromadí v takýchto miestach. Terénna pasca v dráhe, prípadne na konci dráhy lavíny je miesto, kde sa sneh zvykne nahromadiť vo veľkom množstve. Aj pri veľmi malej lavíne, alebo snehovom splaze môže dochádzať v terénnych pascach k hlbokým zasypaniam postihnutého.  

Freeridové svahy v Malej Fatre patria k jedným z najnavštevo­vanejších na Slovensku.  V Malej Fatre nie je problém dostať sa pomocou vlekov a lanoviek do otvoreného terénu. Väčšina ľudí, ktorý sa takýmto spôsobom dostanú do lavínového terénu, majú minimálne vedomosti o aktuálnej lavínovej situácii.

Každú zimu to vedie k viacerým lavínovým nehodám a niekedy, bohužiaľ aj k tragickým nešťastiam.

V polovici marca po štyroch dňoch intenzívneho sneženia pripadlo vo Vrátnej doline viac ako pol metra suchého prachového snehu. Hrebeňové partie boli sfúkané a v pásme lesa ležalo kvantum prachového snehu. Jazda v lese bola v ten deň priam úžasná ale miestami nebezpečná. Ondřej a Filip doobeda jazdili na zjazdovkách a v lesnom teréne vedľa zjazdoviek. Obaja sa krátko poobede rozhodli že sa pustia do otvoreného terénu. Vybrali si trasu z Poludňového grúňa smerom do Vrátnej doliny. Spolu si na snowboardoch užívali jazdu lesným žľabom v panenskom snehu až dovtedy kým ich nezastavil skalný prah. Ďalej už pokračovať nemohli, preto sa rozhodli vyzuť si snowboardy a pokračovať pešo smerom hore na Poludňový grúň.

Už po pár metroch sa stalo niečo, čo nikto z nich nečakal. Na okraji lesa, v strmšom úseku tesne nad žľabom, sa im pod nohami uvoľnila malá lavínka z mäkkého doskového snehu. Dĺžka odtrhu nepresahovala 20 metrov a jeho výška kolísala od 20 do 40 cm. Za normálnych okolností by takáto lavína so svojimi rozmermi ostala bez povšimnutia. Celková dráha lavíny alebo skôr  „snehového splazu“ nepresiahla 30 m. Na otvorenom svahu by takáto lavínka nepredstavovala pre človeka veľké nebezpečenstvo. Ondra a Filip sa s lavínkou kúsok zviezli a sneh sa okamžite začal ukladať v malej rizni (mulde). Chalani si ani nestihli uvedomiť, čo sa s nimi deje. Po pár kotrmelcoch ostal dezorientovaný Filip zahrabaný po prsia v lavínovom nánose. Zo snehu mu trčala hlava a jedna ruka. Svojho kamaráta nikde okolo nevidel. Márne sa snažil voľnou rukou uvolniť zo snehového zovretia. Po chvíli zacítil pod sebou pohyb. Uvedomil si, že jeho kamarát Ondřej je zasypaný pod nim. Filip si jednou voľnou rukou nahmatal telefón a podarilo sa mu vytočiť tiesňovú linku 112. Vrtuľník vzlieta smerom k miestu nehody. Spolu s doktorom vyráža na záchranku aj záchranár Horskej záchrannej služby.  Rozbieha sa boj s časom. Filip zasypaný po hruď čaká na príchod záchranárov. Pilot vrtuľníka po krátkej chvíľu lokalizuje miesto nešťastia a pomocou navijáka spúšťa najprv doktora a potom aj záchranára.  Spoločne pomôžu Filipovi dostať sa z lavínového nánosu a hneď nato sa čo najrýchlejšia snažia dostať k hlbšie zasypanému Ondřejovi. Nakoniec je Ondřej nájdený, približne 1,3 m pod snehom. Bohužiaľ už bez známok života. Záchranári boj s časom prehrali. Ondřejovi už nebolo pomoci .

Chalani mali smolu, že si vybrali zlú trasu na zjazd. Pri návrate smerom hore tiež nedodržali bezpečnostné rozostupy. V tomto prípade aj malé množstvo snehu v kombinácii nepriaznivým terénom (terénna pasca) spôsobilo tragickú nehodu.

Taktiež nemali potrebnú výzbroj pre pohyb v lavínovom teréne. V deň, kedy sa nehoda odohrala, bol vyhlásený zvýšený – tretí stupeň lavínového nebezpečenstva.

Ak by sa čiastočne zasypanému Filipovi nepodarilo zavolať pomoc telefónom, obete by boli pravdepodobne dve. V ťažko prístupnom teréne, pri zvýšenom stupni lavínového nebezpečenstva, by pátracia akcia trvala možno niekoľko dní.

 Počasie, ktoré predchádzalo nehode

Od soboty 13.marca začína na Slovensko prúdiť od severozápadu chladný a vlhký vzduch, a tým nastáva obdobie podstatnej zmeny v snehovej a lavínovej situácii na Slovensku. Prakticky až do stredy (17.3.) neustále snežilo a veľmi silno fúkalo. Denné prírastky nového snehu boli v rozmedzí 10 až 25 cm. Keďže išlo o severozápadné prúdenie, najviac snehu napadlo na náveterných stranách v Západných Tatrách, v západnej časti Vysokých Tatier a aj v Malej Fatre. Celkovo úhrny nového snehu prekračovali 60 cm. Ten bol však vďaka vetru veľmi nerovnomerne rozložený, najviac ho bolo v dolinách, (často aj v pásme lesa!) a previevaný bol hlavne na juhovýchodné svahy, na ktorých sa vytvorili veľmi nebezpečné snehové dosky a vankúše. Lavínové nebezpečenstvo sa zmenilo na „Zvýšené“ = 3. stupeň, 16. a 17. marca v Západných Tatrách dokonca na „Veľké“ 4.stupeň.

Lavínová situácia na daný deň

Vo vysokohorskom teréne všetkých pohorí trvá zvýšené lavínové nebezpečenstvo, t.j. 3. stupeň z 5-dielnej medzinárodnej stupnice. Snehová pokrývka je na mnohých extrémnych, strmých svahoch len mierne až slabo spevnená. Uvoľnenie lavíny je pravdepodobné už pri malom mechanickom zaťažení, na svahoch so sklonom nad 35°. Možný je aj samovoľný vznik stredne veľkých lavín, ktoré ojedinele môžu zasiahnuť údolné trasy. Túry vyžadujú veľkú opatrnosť, treba vylúčiť pohyb na strmých svahoch.

Počasie a snehová pokrývka

Dnes ráno bolo na horách polooblačno až zamračené, na hrebeňoch miestami hmlisto so slabým snežením. Teplota vzduchu sa pohybovala od -18°C do -4°C. Fúkal čerstvý až silný, prevažne severozápadný vietor s rýchlosťou do 60 km/hod. Za posledných 24 hodín pripadlo v Tatrách do 10 cm, vo Fatrách do 5 cm nového snehu. Spolu za poslednú periódu sneženia (4 dni) pripadlo miestami cez 60 cm nového snehu. Ten je však veľmi nerovnomerne rozložený, vplyvom silného, prevažne severozápadného vetra bol previevaný do záveterných žľabov a svahov, kde sú vytvorené nebezpečné, nestabilné snehové útvary - snehové, dosky, vankúše a preveje!

Komentář SkitourGuru.com a lyžařského magazínu Snow.cz

Nepravdivé mýty.

Případ na Poludňovém Grúni vyvrací hned dva mýty o lavinách, které se často omílají. Prvním je domněnka, že laviny nepadají v lese… Stromy sice mohou pro lavinu překážkou, ale jen v případě, že stojí velmi blízko od sebe. Tak hustě, že jízda mezi nimi by nebyla jednoduchá.Druhou domněnku, že laviny jsou nebezpečné, jen když jsou velké vyvrátila v tomto případě shoda mimořádně nepříznivých okolností.

 Zpráva o lavinové situaci

informovala o tom, že hrozí spontánní laviny. Ty jsou typické v době, kdy napadne hodně nového sněhu a přímo při sněžení nebo během následujících dnů fouká silný vítr. Sněhu i větru bylo dostatek, ale informace o situaci byly dostupné v lavinové prognóze, kterou si šlo přečíst jednak na internetu a jednak ve středisku u lanovky.

 Navátý sníh

je lavinový sníh, sníh deskových lavin! Ne nadarmo se říká, že vítr je stavitelem lavin. Navátý sníh je velmi nebezpečný od sklonu 30° a díky své soudržnosti tvoří sněhové desky. V daných podmínkách, po vydatném sněžení a několikadenním větrném počasí byla na svazích spousta nebezpečných míst pokrytých navátým sněhem.

Miesto nešťastia Skrýt poznámky

 Trasa výstupu byla shodná s trasou sjezdu.

Většinou se stejnou trasou prvně stoupá a pak se po ní sjíždí. Zatížení sněhové vrstvy při sjezdu je větší než při výstupu. V tomto případě se lavina překvapivě neuvolnila už při sjezdu.

 Odlehčovací rozestupy

(při výstupu 10 m, při sjezdu 30 m) jsou standardním projevem bezpečného chování. Díky nim se snižuje zatížení sněhu. V tomto případě šli bohužel oba kluci v bezprostřední blízkosti a způsobili tím dvojnásobnou zátěž labilního svahu.

 Nevědomost a neinformovanost.

Je možné, že oba snowboardisté toho o lavinovém nebezpečí a základních preventivních opatřeních mnoho nevěděli. Chybou bylo, že neměli základní lavinovou výbavu. I když v tomto případě by jim to patrně nepomohlo.

 Kamarádská pomoc.

Jeden ze zasypaných pohotově zavolal pomoc a pravděpodobně si tím zachránil život. Nabitý mobil a znalost nouzových čísel je základ. Znovu se potvrdilo, že záchrana je především boj s časem. Připomínám, že když se nepodaří vyprostit zasypaného ze sněhu do 15 – 18 min, naděje na přežití se výrazně snižuje.

 Tedy buďte vybaveni, čtěte zprávy o lavinové situaci, zajímejte se o lavinovou prevenci a plánujte své lajny předem, už večer před túrou!

Michal Bulička, Tourenführer OEAV, rakouská státní zkouška v oboru skialpinistické, ledovcové a vysokohorské túry.

 Metodika lavinové prevence i záchrany, lavinové zpravodajství...