V utorok do obeda po šiestich dňoch čo som nestál na lyžiach kvôli počasiu aj robote, bol som už riadne nedočkavý aspoň na dáke výškové metre, keď už teda nie sú vhodné podmienky na dáke strmšie tatranské lyžovanie kvôli lavínovej trojke a počasiu. Rozhodol som sa, že si pôjdem užiť zasneženú tichú romantiku do Dúbravskej doliny. Však tam ideš hodný kus bezpečným lesným terénom a nad lesom to otočím.

 Tichá a romantická Dúbravská dolina bola voľba, z ktorej som mal aj radosť. Nuž teda idem tam. Zasnežené smreky a šutriská v potokoch, hotový balzam na dušu. Keď som vyšiel ku kolibke a nijako som sa neponáhľal, však hore hmla, sneží, fúka pomerne čerstvý vietor, nuž som do nej aj na hodnú chvíľu zaliezol. Najedol som sa, napil, prelistoval Krásy Slovenska ktoré tam boli pohodené pod oknom a keď mi už zima začala liezť pod bundu, nože hybaj, ide sa pokračovať vyššie. Ako som vyšiel nad les, pozerám že kosovka už moc nevytŕča a aj sniežik je fajn - hutný prašan. Zrejme si to aj smerom dole trochu užijem. Pod hangom, ktorým sa dostaneš na tie zvlnené pláne čo vedú až pod žľaby Chabenca, som zapol GPS-ko.

Však je hmla a aspoň uvidím v akej som výške. Či sa mi tento môj výlet bude rátať aspoň ako polovičný tréning. Kukám niečo okolo 1500 m. n. m. No nič moc, hovorím si keď si zrátam, že autom som sa dostal až hodný kus za rampu a zrejme bude vyššie ako 1000 m. n. m. No že hybaj, vybehni ty ešte hangom hore nech to je aspoň tých 500 - 600 výškových metrov. Ako som sa vtrepal do hangu a vietor so mnou pár krát vcelku slušne zalomcoval, hovorím si, že už viem prečo sa ten hutný prašan zmenil na dosku. Nič to, vyber si len pekne z vaku odpaľovacie madlo na ABSko a cvakni ho tam. A veru aj tak som spravil. Seriem si to teda hangom hore žľabom, ktorý je v strede predelený skalným hrebienkom. Doska ako bič, lyža sa po zaťažení do nej hranou ledva zareže. Kratučké vydýchanie spojené s otáčkou v serpentíne si teda dávam len na jednom alebo druhom rebre, ktoré ohraničujú žľab. Tam je to aj vyfúkané na ľad, tak dosku aspoň pri otočke nezaťažujem. Keď som sa dostal pár metrov nad miesto kde bol žľab najužší - aspoň tá časť od prostredného rebierka v ľavo, kukám urvalo sa to. Nado mnou bol odtrh možno 2 m, no nie som si istý bola hmla a vyššie som sa ani nestačil pozrieť. Každopádne som spozoroval že hlavná masa snehu sa valí podo mnou vo forme rozlámaných snehových blokov. Chvíľu sa snažím dostať ku skalnému rebru, no keďže mám uvoľnené päty na viazaniach nedarí sa mi to. Ešte sekundu zaváham či obetujem 15 éčiek za výmenu bombičky v ABSku, ale hneď ako začnem padať na chrbát, odpaľujem.  Vaky sa nafúknu a ja ležím chrbtom na nich, hlava je hore, nohy dole. Ruky mám rozpažené nech mám čo najväčšiu plochu. Stále na povrchu zrazu zastavujem. Všade okolo zvírený sneh.

 Ani sa nestačím pozrieť v pravo, vľavo, pociťujem hneď mäkký náraz zhora do krku a nafúknutých vzduchových vakov. Hovorím si do p..., nie. Okamžite si uvedomujem, že práve ma zasiahla druhá lavína. No na rozdiel od tej prvej v ktorej som sa viezol na jej chvoste a hlavná masa snehu sa valila podo mnou, táto druhá  do mňa narazila čelom a všetok valiaci sa sneh v čase keď do mňa narazila bol nado mnou. O to viac sa so mnou pohráva. Nie som len na povrchu, robím kotúle, občas vidím tmu občas zvírený sneh. Snažím sa bojovať, no v rýchlych kotrmelcoch si nestačím uvedomovať kedy som hlavou hore a kedy dole. Zrazu ma to prikrýva úplne, uvedomujem si že masa snehu spomaľuje, zastavuje a ubíja sa. Stojím. Nemôžem ničím pohnúť, pred tvárou len tma. Dýchacie cesty voľné, ba aj malá dutina zrejme bude pred tvárou, keďže dýchať môžem. Snažím sa pohnúť hlavou rukami nohami. Všetko márne, je to betón. Jedine hlavou sa mi dá pohnúť trocha dopredu a dozadu. Relatívne chladne hodnotím svoje možnosti a hovorím si, že dnes zomriem. Otec síce vie v akej som doline, ale to je asi tak všetko. Ešte pár krát si zúfalo nahlas zopakujem: „Tomáš, ty dnes zomrieš!“ Snažím sa upokojiť, kontrolovať dýchanie. V tom si uvedomujem, že cez sneh sa dostáva z hora k mojim očiam trocha svetla. Možno to prežijem, pomyslím si a uvedomujem si, že pravou rukou môžem hýbať. Snažím sa ňou odhrabať hlavu ale zavadzia mi dačo tvrdé. Postupne sa mi ale podarí dostať k očiam viac svetla nielen z hora ale aj z pravej strany. Hlavou sa snažím mykať dopredu dozadu, zboka na bok.

 

Uvedomujem si, že hlavu mám pritlačenú ku kmeňu stromu z pravej strany. Stačí mi ju dať len dozadu a je vonku. Nedarí sa to. Časť hlavy, ktorá je najširšia narazí na kmeň a nejde viac dozadu. Pokúšam sa rukou uvoľniť sneh okolo hlavy. Nakoniec silno zatláčam a hlavu sa mi podarí pretlačiť cez kmeň stromu. Bola to ale fuška. Nahlas opakujem: „Ďakujem, ďakujem, ďakujem, možno dnes nezomriem!“ Vydýchavam a snažím sa uvoľniť aj ľavú ruku. Mykám s ňou dopredu, dozadu,  nakoniec ale povoľuje no rukavica ostáva v snehu. Rukami si odhrabávam priestor okolo seba. Všade naokolo sú konáre stromu. Kvôli nafúknutým vzduchovým vakom, ktoré sú zamotané v konároch smreku nemôžem poriadne hýbať trupom. Snažím sa odhrabať pravú nohu, ale vak mi zavadzia. Podarí sa mi odopnúť bedrový pás aj vyzliecť ľavý ramenný popruh. Pravý ale nemôžem prehodiť cez rameno a ruku tak popruh čo najviac uvoľňujem. Super, aj pravá ruka je vonku. Vak ma však z hora stále pritláča a obmedzuje. Snažím sa ho pravou rukou pretiahnuť cez chrbát a hlavu ale je to márne kvôli konárom. Odhrabávam teda pravú nohu a hovorím si, že keď tá bude voľná ľavú pôjde dáko tiež vyslobodiť. Po asi 10 min. odhrabem rukou lyžiarku a pravú nohu uvoľňujem. Nedarí sa mi ju však presunúť pred seba, takže kolenom kľačím na snehu a lýtko smeruje za chrbát. Zameriavam sa na ľavú nohu. Tá ale smeruje opačným smerom za strom, pričom koleno je opreté o kmeň. Prístup k nej mám len ľavou rukou, ktorá je však bez rukavice a ruka začína krehnúť. Napriek tomu sa mi ju podarí po koleno vyhrabať no ďalej je to aj pre kŕče v nohe a omrznuté prsty na ruke dosť komplikované. Neviem vôbec či nie je na lyžiarke pripnutá lyža. Aj sneh je už omnoho ubitejší ako na začiatku.

 Do pol hodiny to znateľne stvrdlo.  Hodnotím situáciu a rozhodujem sa privolať po pol hodine od zasypania HZS. Vytiahnem telefón z vrecka nohavíc no môj operátor ma slabý signál a nepodarí sa mi spojiť. V nastaveniach si teda vyhľadávam ďalších operátorov. Super, Orange aj T - mobile. Volím T - mobile a s ním sa mi podarí dovolať na operačné HZS. Oznamujem im situáciu, udávam lokalitu pričom ma napadne, že vo vrecku bundy mám aj zapnuté GPS-ko, hneď diktujem aj súradnice. Následne volám aj otcovi. Po telefonátoch vložím mobil do tepla, vyberiem hrubú čiapku, zapnem bundu, aby mi neunikalo teplo a striedavo sa snažím vyhrabať a následne si oddýchnuť v trocha pohodlnejšej pozícii. Skúšam aj dostať sa k ventilom na vyfúknutie vzduchových vakov, no bezúspešne. Ani do vaku k lopate sa mi nepodarí dostať. Volám opäť operačné HZS, aby som sa informoval či berú aj snežný skúter a zhruba koľko to môže trvať. Pani z operačného vraví o hodine a zároveň ma spája aj s jedným zo záchranárov ktorému upresňujem polohu. Do príchodu pomoci sa ešte zopár krát spojím s operačným, aby som vedel kde sa práve záchranári nachádzajú. No nemajú s nimi momentálne spojenie. Snažím sa volať aj jednému zo záchranárov, ktorý ide po mňa no bezúspešne. Snažím sa šetriť fyzickými aj psychickými silami. Po zhodnotení ako ďaleko by sa mohli chalani dostať na skútri, teda k mostíku cez potok a ako ďaleko to trvá na pásoch, uvedomujem si, že dáku hodinku si pod smrečkom ešte poležím. Pol hodinu pred príchodom záchranárov keď už som si myslel, že by ma mohli počuť začal som kričať: „Halooó tu som!“ asi v 5 minútových intervaloch. Po pol hodine som započul: „Už ideme!“. Ešte pár krát som im naspäť zakričal a už bol pri mne Filip Kyzek a ja som vedel, že dnes ešte nezomriem.

Zdravotný stav

 Omrzliny 1. stupňa na ľavej nohe keďže bola stlačená v snehu, plus omrzliny 1. stupňa na ľavej ruke keďže bola bez rukavice. Pravá noha tiež omrznutá. Najväčšiu triašku zo zimy som dostal keď mi chalani vyslobodili ľavú nohu a trocha tej studenej krvi sa mi dostalo do tela. V nemocnici som bol 3 dni, hlavne kvôli obličkám, pretože pri úrazoch sa z krvi do moču uvoľňuje myoglobín a ten môže zapchať obličky. Musel som teda veľa piť a močiť, plus veľa infúzií, aby sa to zriedilo a neupchalo obličky. Príjem aj výdaj tekutín sledovali. Dňa 10.02.2013 som bol za kamošom lekárom v nemocnici, aby sa mi pozrel ultrazvukom na ľavú nohu, keďže mi opúchalo stehno koleno aj lýtko, plus bola zo zadnej strany kolena modrina. Kamoš povedal, že stehenný sval je poškodený zrejme z toho ako bol natiahnutý, pohmoždený a podchladený. Koleno aj lýtko by mali byť v poriadku. Noha ma inak nebolí hybnosť je plne zachovaná, len ten stehenný sval ma mierne bolestivo ťahá. Potrebuje sa jednoducho zahojiť. Z tej omrznutej ľavej ruky tŕpnu už len posledné 2 články na štyroch prstoch, ale aký taký cit v nich je a lepší sa to.

Hodnotenie Strediska lavínovej prevencie HZS

 Čo urobil správne?

• mal so sebou nadštandardnú lavínovú výbavu, okrem lavínového prístroja, lopatky a sondy mal aj ABS batoh a GPS

• aktívna snaha zostať na povrchu a dostať sa na okraj lavíny

• pokus o svojpomocné vyhrabanie sa a následne žiadosť o pomoc HZS

• zachoval si „chladnú hlavu“, rozmýšľal racionálne (odpálil ABS batoh, zvolil si vhodného mobilného operátora, nadiktoval GPS súradnice, snažil sa šetriť svojim teplom a energiou prístrojov, v pravidelných intervaloch kričal o pomoc)

• dal svoje pocity na papier tak aby sa aj ostatní poučili z jeho chýb

Čo urobil nesprávne?

• predovšetkým sa vybral na túru sám - tým prišiel o možnosť kamarátskej pomoci (ak by ho nezasypaný kamarát vykopal, mohol po pár minútach zísť do doliny sám)

• vzhľadom na zvýšené lavínové nebezpečenstvo (3. stupeň) zvolil zlý postup v závere trasy – dostal sa do veľmi strmého žľabu, kde sám spozoroval nebezpečné snehové dosky z nafúkaného snehu.

• zlé zhodnotenie aktuálnych poveternostných podmienok - snežilo, vo vyšších polohách bolo hmlisto a fúkal čerstvý až silný vietor. Pri týchto podmienkach nemal vyjsť nad hranicu lesa

Iné okolnosti ktoré ovplyvnili priebeh

• smolu mal, že sa následne uvoľnila sekundárna lavína, ktorá ho zasiahla čelne.

• veľkú smolu mal práve v tom, že ho lavína zatlačila do veľkého rozvetveného smreku (na lavíništi ich bolo iba niekoľko) a tam ho doslova obmotala a zasypala. Keby minul strom, tak by s veľkou pravdepodobnosťou ostal vďaka nafúknutému ABS batohu na povrchu.

• naopak, veľké šťastie mal, že v danom mieste bol aký-taký signál mobilného operátora, pretože takmer v celej doline nie je, zvlášť od lavíníšťa nižšie do doliny.

• napriek nárazu a pritlačeniu o strom nemal vážnejšie zranenia, ktoré by mohli skomplikovať situáciu.

Slová záchranára

V doline bolo veľké množstvo nového snehu, čo znemožnilo postup vozidiel do vyšších častí doliny. Preto sme ďalej postupovali pomocou snežného skútra. Vyššie v doline, kde bol terén už príliš strmý, sme pokračovali na lyžiach, na pásoch. Všade okolo nás bolo množstvo nového snehu, odhadom 50-70 cm. Pred nami bola ešte zreteľná výstupová stopa po lyžiach, predpokladali sme že Tomášova. Pri starej kolibke kontrolujeme GPS, podľa súradníc ktoré nahlásil na operačné stredisko HZS, nám prístroj ukazuje 450 m južným smerom. Tušíme v ktorých miestach to môže byť, preto zrýchľujeme, uvedomujúc si fakt, že Tomáš je zasypaný už viac ako 2 hodiny. Posledných 100 m už máme aj zvukový kontakt. To nás povzbudí, pretože to znamená že je pri vedomí. Krátko po 16-tej hodine prichádzame k miestu zasypania a chvíľu neveriacky hľadíme na strom z pod ktorého sa ozýva Tomáš. To snáď nie je možné, ako lavína dokáže človeka „prepasírovať“ cez strom a navyše bez výraznejších zranení. Tomáš nám rýchlo objasňuje situáciu a svoj zdravotný stav. Začína silnejšie snežiť a stmieva sa. Skôr ako začneme vykopávať zasypanú časť teľa, musíme pomocou pílky na snehové profily odpíliť niekoľko konárov, aby sme sa vôbec dostali k zasypanému. Potom vypúšťame vzduch z nafúknutého ABS batoha a odkladáme ho bokom. Tomáš ma ľavú nohu zasypanú a zaháknutú o kmeň stromu. Po chvíli sa nám podarí nohu vyslobodiť a zafixovať do vákuovej dlahy. Od kolena nadol si ju necíti. Následne ho zatepľujeme pomocou ohrevných vreciek a izofólie, balíme do spacieho vaku a páperových búnd. Po naložení na transportné sane UT 2000 začíname so zdĺhavým transportom do doliny ku skútru. Medzi časom bola privolaná sanitka RLP, ktorej odovzdávame pacienta v mieste bývalých baní a odchádzame späť na základňu do Jasnej.

 

 Komentář redakčního experta

Michal Bulička, Tourenführer OEAV, rakouská státní zkouška v oboru skialpinistické, ledovcové a vysokohorské túry.

Michal Bulička, redaktor Skitour.Guru a magazínu Snow Skrýt poznámky

Nadstandard je pouze doplňkem standardu

Pro ty, kdo v tom nemají jasno, tzv. „svatá trojice“, tedy lavinový vyhledávač, sněhová lopata a sonda by měli být samozřejmostí na každé túře od začátku do konce, bez výjímek! K tomu bychom měli přiřadit bivakovací vak a lékárničku.

Doplňkové vybavení, kterému říkáme „nadstandard“ a do něhož kromě lavinových batohů patří také Avalung (dokáže získávat kyslík ze sněhu) a Avalanche Ball (skládací míč na ocelovém lanku, ten ovšem mizí ze scény s rozmachem lavinových batohů). Tedy mám lavinový batoh a k tomu také pípák, lopatu a sondu!

Kontrola vyhledávačů před túrou

Jít sám je samozřejmě riskantní. Kromě řady nevýhod si sólista nemůže s kamarády zkontrolovat, zda mu funguje výledávač. Vzájemná kontrola vyhledávačů totiž nejen odhalí případnou poruchu, ale zjistí se, zda každý dokáže svůj vyhledávač přepínat mezi režimy vysílat a hledat, což je pro případnou záchranu elementární dovednost!

Manipulace s lavinovým batohem

Stejně jako zapnutí vyhledávače v okamžiku zapnutí bot do vázání by si měl každý majitel lavinového batohu na začátku túry připravit batoh do pohotovostní polohy. V případě ABS zacvaknout táhlo do bovdenu na ramenním popruhu. V tomto případě, měl skialpinista štěstí, že batoh si připravil včas. Lepší ale je, dělat to automaticky na začátku túry.

Lze téměř s jistotu prohlásit, že lavinový batoh při této nehodě zachránil život!

Výměna aktivační jednotky zdarma

Úvaha o ušetření 15€ za „patronu“ není na místě. Pokud účastník lavinové nehody prokáže fotodokumentací, že použil ABS pro záchranu v lavině a vyplní na webu ABS formulář, vymění mu jeho prodejce novou aktivační jednotku zdarma. Tedy, když jste ohroženi, aktivujte ABS, je to zadarmo!

Dobrá viditelnost je základním předpokladem bezpečnosti

Slovy zasypaného: „foukal silný vítr, sněžilo, byla mlha“. Taková situace by měla být zkušeným skialpinistou, a to zasypaný bezesporu byl, vyhodnocena jako prostředí, kam by neměl vstupovat. Jak vyplývá z popisu, zasypaný si byl dobře vědom nebezpečí, ale přesto se rozhodl riskovat… Závěr - dobře vidět = rozpoznat nebezpečí!

Ufoukaný sníh

Ve zprávě o lavinové situaci se uvádí, že spojení vrstev sněhu není příliš pevné a navíc hrozí za nepříznivé konstelace spontánní laviny. Zasypaný uvádí, že pod deskou byl ledový podklad a tak je velmi pravděpodobné, že vrstva starého sněhu a nového (navátého) sněhu nebyly dobře spojeny

K iniciaci laviny stačí malá zátěž

Hladký zledovatělý povrch a na něm navátý deskovitý sníh, sklon 35-40°, fouká, sněží, mlha. Tato fakta definují poměrně vysokou pravděpodobnost uvolnění laviny. Je třeba připomenout, že k lavině patrně stačila zátěž jediného člověka a to ještě při výstupu.

V tomto případě to ovšem není vůbec jisté, vzhledem k větrnému počasí a sněžení mohlo jít o spontánní lavinu, na kterou upozorňovala zpráva o lavinové situaci.

Tento článek vznikl díky spolupráci HZS s magazínem Snow, kde vyšel článek v tištěné podobě.

Užitečné odkazy:

Lavinová problematika přehledně a srozumitelně

Lavinové zpravodajství

Obecně o lavinách

Příčiny lavin

Záchrana v lavině

Přehled lavinových batohů 16/17