Druhé sneženie prišlo o mesiac neskôr. Snežiť začalo v pondelok 10. decembra a do štvrtku na dobre sadnutú a stabilnú snehovú vrstvu napadlo v Západných Tatrách do 35 cm nového snehu. Čerstvý, prevažne severný a severovýchodný vietor  nový sneh previeval hlavne do južných a juhozápadných svahov. Vo štvrtok sa na chvíľu ukázalo slniečko, ktoré lákalo na túry. Podvečer už ale znova snežilo a do piatočného rána napadlo ďalších 15 cm snehu.

Zhoršilo sa počasie

Možno práve to štvrtkové slniečko, ktoré sa na chvíľu objavilo na oblohe, vytiahlo štvorčlennú partiu v piatok na skialpovú túru do oblasti Troch kôp. Počasie sa ale zhoršovalo – opäť začalo snežiť a aj vietor zosilnel. Aj pre tieto zhoršujúce sa podmienky sa dvaja zo štvorice rozhodli popoludní z Terasy nad Žiarskou chatou vrátiť. Julo a Martin terén dôverne poznali a hlavne Julo tu bol ako doma, preto to nechceli len tak vzdať. Aspoň do Smutného sedla a hneď pôjdeme dolu.

Aspoň do Smutného sedla

Dvaja skialpinisti čakali na svojich kolegov na Žiarskej chate. Objednaný čaj pre kamarátov už dávno vychladol a ich mobily boli nedostupné. Keď sa už poriadne zotmelo, rozhodli sa, aj keď neradi, pre poslednú možnosť – zavolali na „horskú“ a ohlásili nezvestnosť svojich priateľov.

Záchranu komplikovalo počasie

Do pátracej akcie sa zapojili desiatky záchranárov a niekoľko lavínových psov. Už za tmy vystúpili na Terasu, ale pre veľmi zlé počasie (intenzívne sneženie, silný vietor, nízka teplota vzduchu, takmer žiadna viditeľnosť) sa rozhodli akciu prerušiť a vrátiť sa do doliny.

V sobotu ráno sa záchranári opäť vybrali na Terasu a postupovali ďalej do Smutného sedla. Pod Sedielkom v Prostrednom grúni našli nános čerstvej lavíny. Lavínový vyhľadávací prístroj jedného zo záchranárov zachytil takmer ihneď signál. Zároveň aj pes Rony označil miesto zasypania. Zakrátko boli obaja skialpinisti vykopaní, bohužial už bez známok života.

Ako sa to stalo?

Dvojica skialpinistov bola zasypaná 14. decembra 2007 medzi 13. a 14. hodinou lavínou z Prostredného grúňa. Je pravdepodobné, že lavínu si uvoľnili skialpinisti sami narezaním svahu v jeho dolnej časti s následným prenosom napätia až po hrebeň. Odtrh sa nachádzal 10 až 15 metrov pod samotným hrebeňom a mal dĺžku 320 m. Výška odtrhu sa pohybovala od 0,3 do 0,7 m. Sklon svahu v týchto miestach je 35 až 40 stupňov.  Dráha lavíny mala šírku 200 m a dĺžku 350 m. Nános lavíny mal šírku 150 m a dĺžku 250 m. Maximálna výška nánosu bola 2,5 metra, priemerná 1,5 metra.

Pípák mal len jeden z nich...

Prvý zasypaný bol nájdený v polohe šikmo dolu hlavou bez výraznej dýchacej dutiny v hĺbke okolo jednoho metru. Druhý zasypaný bol v polosede, hlavu mal v hĺbke 0,5 m a mal veľkú dýchaciu dutinu. Obaja zasypaní mali ruky v pútkach lyžiarskych palíc a nemali dostatočný vzájomný rozostup. Len jeden zo zasypaných mal lavínový vyhľadávací prístroj.

Nebezpečný začiatok zimy

Po prvom snežení v zimnej sezóne najväčší problém pre skialpinistov predstavujú kĺzavé lavíny. Uvoľňujú sa na strmých svahoch s hladkým – trávnatým podkladom. Nový sneh z druhého sneženia môže na už stabilnej snehovej pokrývke vytvoriť slabú vrstvu, ktorej uvoľnenie môže spôsobiť aj malé dodatočné zaťaženie. Sú to tzv. doskové lavíny, ktoré podľa štatistík IKARu predstavujú najväčšie percento úmrtí pri skialpinistických túrach.

Znalosť oblasti pred lavínou neochrání

Meteorologickými faktormi vzniku lavíny bolo hlavne intenzívne sneženie, silný vietor severných smerov, ktorý na zmrznutú stabilnú vrstvu navial nový sneh. Topografickým faktorom bola západná orientácia svahu (z pohľadu smeru vetra). Skialpinisti podcenili 3. stupeň lavínového nebezpečenstva a jeho očakávanú stúpajúcu tendenciu, nemali kompletnú lavínovú výbavu a pri svojom postupe nedodržiavali bezpečnostné rozostupy. Súhrn drobných chýb spôsobil, že zahynuli dvaja skialpinisti aj napriek výbornej znalosti terénu.

infografika: Magazín SNOW a SLP HZS Skrýt poznámky