Najväčšie úspěchy si vybojoval v dvojici s Peterom Svätojánským. Mali ste všechny tréninky společné, alebo ste spolu len závodili?

Keďže sme bývali od seba ďaleko, tak len sústredenia a pár tréningov bolo spoločných. Kedže sme každý iný somatotyp, tak aj tréning vyzeral trošku odlišne. Peter bol naozaj svetová špička v závere pretekov, resp. jemu by bolo fajn, aby preteky boli ešte dlhšie. Ja naopak som obľuboval niečo kratšie a max 2 hodiny. Predsa len zo štartu a v úvode som mal vyššiu rýchlosť. Bolo treba samozrejme na pretekoch trochu taktizovať, takže preto sa dalo aj spoločne úspešne pretekať.

Štart na M SR a ja ako vždy na čele.JPG Skrýt poznámky
M SR - 1 miesto so Svätojánskym.JPG Skrýt poznámky

Závodil si v tíme najmä s Peterom, ale aj s ďaľšími borcami ako Dušan Trizna, Milan Madaj, Peter Matoš. V čom boli tieto osobnosti odlišné?

S Dušanom som pretekal len rok a boli sme tretí na Pierra Mente a vyhrali Európsky pohár. Potom občas s ním a Milanom Madajom na pretekoch trojíc. To sme ako trojica boli fakt dobrí a mali sme všade rešpekt, kde sme prišli v Európe. Matoš bol podobný typ jako ja, takže bol aj rýchly a bojoval, už horšie boli jeho závery. Škoda, že nevydržal v tréningovom úsilí jako začal. So Svätojánskym to bolo naopak čo sa týka rýchlosti, takže v úvode som sa šetril, ale zase on mal aj podstatne lepšiu vyrovnanosť výkonov, čo bolo super. Dušan ma až tak netrápil, napr. pri jednotlivcoch ale neuveriteľnú povahu mal Milan Madaj. Nevidel som ho vzdať sa. Čo ako som šiel on bol za mnou ako na šnúrke. Mal neuveriteľnú psychickú odolnosť.

Medaila na MS 2002 so Svätojánskym.JPG Skrýt poznámky

Majstrovstvá Európy 2003 sa konaly vo Vysokých Tatrách. Asi si mal vyššie ambície? Prečo to vtedy neklaplo?

V tom roku som skončil na 2. mieste vo svetovom rebríčku. Mohol som aj lepšie ale práve ME veľmi nevyšli. V dvojiciach Peter Svätojánsky ochorel pred pretekmi a bol dokonca v nemocnici. Nastúpil, ale to bolo naozaj veľké trápenie. Výsledok bol biedny ale obom nám to stačilo na celkový pohár. V jednotlivcoch som si to trochu pokazil sám. Tak som totiž premazal pásy, že sa mi strašne šmýkalo a v úvode som sa totálne vyžmýkal. Potom to stačilo len na nejaké miesto za prvou desiatkou. Bol som smutný ale o tom je šport. V každom prípade to 2 miesto vo svetovom rebríčku za rok 2003 bolo skvelé a niečo znamenalo.

Na stupni s Matošom kdesi vo Švajčiarsku. Skrýt poznámky
S Petrom Matošom vo Švajčiarsku. Skrýt poznámky

Stál si 12x na štarte legendárnej Pierra Menty vo Francúzsku. Naposledy na jar 2016. Čo sa zmenilo od roku 1993, kedy si s Dušanom Triznom slávil bronz?

Z môjho pohľadu veľa nie. Síce sa vyrovnala konkurencia, takže každé zaváhanie stojí o mnoho viac, ale v predu je to dosť podobné. Samozrejme všetko je rýchlejšie, ale jako som spomínal, dnešný materiál urobil svoje.

Pierra Menta 1993 na 3 mieste s Čegom Skrýt poznámky

Bol si aj štvrtý na legendárnych pretekoch Patrol Glacier vo Švajčiarsku a desiaty na italskej Mezzalame. Porovnaj tieto trate s Pierra Mentou, čím sa od seba lišia a v čom majú svôj pôvab?

Neviem kolkí sme veru boli ale Patrol už nikdy viac. Je to viac placka a vôbec ma neupútalo. Naopak Mezzalama je super, ten profil je neporovnateľne zaujímavejší. A tu by som chcel byť ešte raz. Snád už v roku 2017.

A Pierra Menta? To pravé pre skialpinistu. Terény, snehové podmienky, atmosféra. Ale predovšetkým, tí čo značia trasy to naozaj vedia. To sú páni „traséri“. Tu je ten rozdiel voči iným.

Úspešná trojka ktorej sa báli všetci súperi. Skrýt poznámky

Kedy si skončil s vážným pretekaním a stal si hobíkom?

V princípe v reprezentácii v roku 2006, ale keď to prehodnotím tak v 2004. Neskôr som dosť vypustil, ale trošku som sa vrátil do takého slušnejšieho pretekového módu posledné 2 -3 roky. Som rád.

Pierra Mentu som už uzavrel, takže ešte Mezzalama zostáva v cieľoch. A potom už len nepretekové akcie. Možno niečo podobné ako Tatarkov okruh (je o tom aj film Akceptácia). Pretekové ambície veľmi nemám.

Je Ti pätdesiat. Držíš si športovú figuru a si stále v pohybu. Musíš sa prehovárať alebo si život „v klude“ nevieš predstaviť?

Ja by som bol najradšej stále vonku v prírode. Nedá sa to vždy, ale nejak si predstavujem, že pohyb bude moja doživotná radosť. A budem si to užívať.

Prehliadka trati vo Svajčiarsku. Skrýt poznámky

Stal si sa poriadatelov niektorých pretekov. Zkús je stručně predstavi´T?

To s pretekmi má už dosť dlhú históriu. Možno mám v otcovi nejaký vzor (on organizoval svetové poháre ale aj Majstrovstvá sveta v biatlone) a tak sa podieľam na pretekoch aj ja. Či už v skialpinizme ale postupne rôzne duatlony, behy, triatlony.

V princípe teraz organizujeme tak 8-9 pretekových akcií v roku a je to tak trochu aj bláznovstvo a verím , že to ešte dlho vydrží.

Takže hlavnými sú teraz  tri projekty:

Triathlon resp. aj Duathlon Attack – kde sú parametre trate – plávanie 2,1 km, bike na 125 km s prevýšením 2800 m a 23 km beh s prevýšením 1400m. Plávanie je na Priehrade Ružiná a ide sa do Nízkych Tatier cez Chopok vo výške 2000m. Trasa spája rôzne oblasti a je to tak trochu moja srdcovka, lebo príroda je tam úžasná.  Také vyslovene zážitkové podujatie.  Krátke video z 1 ročníka...

Potom sme pred pár dňami urobili prvý krát bežecký extrémny víkend 24-25.9.2016. V sobotu beh vertikal na Chopok – 6 km a 820 m prevýšenie a v nedeľu SkyMarathon 42 km a 2650 m prevýšenie, alebo pre tých čo si netrúfajú tak Sky Race 21 km a 1400 m. O rok pripravíme aj štafetovú verziu maratónu. Myslím, že to má peknú perspektivu, však príroda okolo Chopku v Nízkych Tatrách má veľkú pridanú hodnotu. Len pre info trasa Skymarathonu v 3D

 

No a tretí hlavný projekt je spojený so skialpinizmom – tu sme zredukovali v posledních rokoch akcie len na 1x ročne na striedačku – raz vertikal v Jasnej a ďalší rok Skialp Maratón vo Vysokých Tatrách. Len ten skialp maraton sa po predpísanej trase s takmer 2900 prevýšením išiel naposledy před 6 rokmi, lebo stále prišiel nejaký problém – lavíny a veľa snehu alebo veľmi silný vietor, takže sa šlo po náhradných trasách, čo ma nenadchýňa. A pridávajú sa aj ochranári, tak sme sa rozhodli to presunúť k nám do Nízkych Tatier, kde sme doma. Chceme sa dopracovať k viacdňovému podujatiu ale na začiatok v roku 2017 dáme len jeden deň a hlavná trasa bude mať do 3000m výškových, je určená pre jednotlivcov a chceme využiť maximálne trasu, ktorú som ja vybral pre Svetový pohár v roku 2005, čo sme organizovali. Takže strmé žlaby a zjazdy a veľa výstupov aj na peši s mačkami. A trasa taká, že diváci budú vidieť takmer všetko ako na dlani. Samozrejmosťou bude aj niečo kratšie a menej technické pre iné kategórie, lebo chápem, že takmer 3000 m výškových, nedá len tak hocikto.

EP 1993 v Žiarskej doline. Skrýt poznámky

Ako sa darí združeniu Active Planet? Čím sa vlastne po kariére živíš?

Active Planet outdoor centrum je obchod v Banskej Bystrici. Hlavné zameranie je v lete na beh a v zime na skialpinizmus. Taká špeciálka. Hlavne si zakládáme na tom, že vieme poradiť s výberom tovaru ale aj ďalej či už s tréningom, výletmi, a inými radami, keďže v športe sme značne dlho a aj sme toho dosť videli a skúsili. A keď sme pri tovare, tak ešte sme ako zástupci talianskej firmy Crazy Idea  pre SR, ktorá vyrába špičkové oblečenie práve na také športy čo robíme – beh, skialpinizmus a pohyb na horách. A v tom sú fakt dobrí. Je to svetová špička.

Potom ešte sprostredkujeme členstvo v Alpenverein, takže tu máme tiež čo robiť hlavne na prelome rokov a ako jediný vždy dávame niečo k preukazu naviac – čelenky, šatky, tričká atď. a ešte nákupné poukázky k tomu až v hodnote 45 eur.  Vážime si predovšetkým tých, čo sú „u nás“ viac rokov a často sa s nimi stretáváme aj niekde vonku v prírode.

No a pretekové podujatia som spomínal. Takže to tak v skratke všetko. Aj keď by som nemal zabudnúť na nejaké výlety, či skialpinistické v zime alebo v lete na ferraty pre menšie skupiny.

Je niečo, čoho ľutuješ? Myslím nejakú premarnenú príležitosť, spojenú so skialpom?

Vždy sa dalo dosiahnuť viac, takže chybičky som robil. Nie vždy som sa z nich poučil naplno. Ale ak aj nevyšli nejaké ciele ako napr. vyhrať celkovo Pierra Mentu, tak sa to už vrátiť nedá. A možnosť aj bola, ale nechytil som sa jej. V jeden rok som išiel pár pretekov spolu s Thiery Bochetom z Francúzska, ktorý vyhral Pierra Mentu 6 x. Ale nemal až takú formu a keď mi písal na jeseň, či s ním pôjdem ďalšiu Pierra Mentu, tak som ho odmietol, lebo som začal pretekať tu s Matošom. Thierymu som nejak neveril. A on sa tak zlepšil, že celý čas ťahal kolegu – Taliana Meraldiho (ten vyhral PM 10x) a PM vtedy vyhral. Ale s odstupom času si hovorím, že sme dosiahli viac ako dosť a pre dnešních našich športovcov je to takmer nedosiahnuteľné. Takmer! Lebo viem že sa to dá. Takže som v princípe spokojný.

S Thierry Bochetom v jednom tíme Skrýt poznámky

Akého úspechu si ceníš najviac?

Hlavne , že ma to bavilo a stále baví. Šport ako celok. A mám predstavu a aj chcem športovať do konca života. A výsledkovo ani nie to, že mám medailu z Majstrovstiev sveta, či ME, ani neviem koľko krát som vyhral M SR či slovenské preteky, preteky v rôznych kútoch Európy, Európsky pohár / svetový vtedy ešte nebol/ a bol najlepšie druhý vo svetovom rebríčku. Vždy keď som mal pocit , že idem naplno a vydávam také vnútorné maximum, tak som bol spokojný. Při medailách na MS a ME sa mi nešlo dobře, vôbec nie tak ako som bol schopný a tak ak by som nemal medailu ani si to nezapamätám. Nechcel by som.

Ale vážim si snáď to, že vždy som bojoval ďalej aj keď niečo nevyšlo a hľadal cesty ako to dosiahnuť. Nezdupkali sme pred problémom, možno aj išli hlava nehlava za našimi cieľmi. Iba tak sme mohli byť úspešní, vlastne celá naša generácia. Tu vidím aj trochu rozdiel oproti tej súčasnej , kde mám pocit, že tomu nevedia všetko obetovať a nájsť si motiváciu byť najlepší a bez toho to nejde.

A je tu možno ešte jedna vec – a to , že možno aj tým súčastným organizovaním akcií či pretekov niečo robíme pre ďalších , možno našich nasledovníkov a nejakým dielom sa podieľame na ich rozvoji. Odovzdávame nejaký odkaz a veríme, že sme svojou troškou prispeli k lepšiemu a to nemyslím len na športový výkon.

A v neposlednom rade je to aj moja rodina a okolie, ktorá ma podporovala a stále podporuje. Veľa vecí by som bez nej nedosiahol. Ďakujem hlavne im za všetko. 

Za pútavé odpovede ďakuje Michal Bulička, skitour.guru

Malý a veľký - s Thierry Bochetom Skrýt poznámky