Vyštudovala si geológiu. Pracovala si v tomto obore?

Áno, takmer 15 rokov, pracovala som najprv ako vedecko-výskumný pracovník na štátnom geologickom ústave a potom po rôznych súkromných spoločnostiach, čo riešili ťažbu nerastných surovín. Ale nemala som sa tam kam ďalej posúvať, nesedelo mi to. A keďže som k medicíne mala od strednej školy blízko, rozhodla som sa zmeniť úplne profesijné zameranie a vyštudovala som urgentnú zdravotnú starostlivosť a dnes pracujem ako záchranárka.

Zlomom v Tvojom živote bola lavina v bulharskej Rila. Vtedy si zažila, aké je to bojovať o život. Ako sa to stalo?

No z dnešného pohľadu a s odstupom času viem, že to bola vlastná chyba, zlé vyhodnotené podmienky, nepoznali sme až tak ten terén a práve to, že dopoludnia boli podmienky iné a popoludní sa vplyvom zmeny teploty a slnka zmenili, sme podcenili. Celá udalosť sa stala práve pri obednom výšľape na druhý kopec, keď sme už boli tesne pod vrcholom a odtrhlo sa pod nami vrcholové plató.

Při všetkej smole si mala šťastie a nehodu si prežila. Málokto z čítateľov bol zasypaný pod snehom. Popíš, aké to je?

Z takým dlhým odstupom času je už ťažké opisovať autentické pocity. Ale pár týždňov po udalosti som to všetko spísala a tak si to môžu čitatelia nájsť v článku o tejto nehode.

Bolo ťažké, vrátiť sa napokon k skialpinizmu?

Nebolo to až tak ťažké, z toho pohľadu, že som veľmi chcela nazad na hory a na lyže. Priamo v teréne to už bolo trochu ťažšie, lebo tá psychická trauma predsa len ostala a obavy z veľkého množstva snehu boli. Takže kým boli podmienky, kde bolo evidentné, že je dobrý sneh a nie je žiadne lavínové riziko, tak v pohode. Až keď bol nový sneh nasnežený som sa zozačiatku vyhýbala túram. Trvalo to pár rokov, kým som si zas začala veriť, že si vyhodnotím podmienky v teréne správne a môžem sa do toho pustiť.

Zmenila si profésiu, z geologičky sa stala horská záchranářka. Čo Ťa k tomu viedlo a aká bola rekvalifikácia?

Už od skorých školských čias som inklinovala k dvom veciam k horám a k medicíne. Na vysokú školu som sa rozhodovala medzi medicínou a niečím čo mi umožní byť v horách, a tak vtedy zvíťazila geológia. Potom však pár tragédii mojich známich v horách a aj tá moja nehoda určite mali vplyv. Mala som viac šťastia, ako moji priatelia, ktorí sa z hôr už nevrátia. Myšlienky ma stále viac viedli k rozhodnutiu, že to nebolo len tak, že to niekde musím vrátiť. Hory vám dajú veľa psychickej odolnosti, rešpektu a pokory, čo je v tejto práci potrebné. Chcela som zúročiť moje skúsenosti z hôr a tak som začala pôsobiť najprv ako dobrovoľník na horskej službe a to ma priviedlo k rozhodnutiu ďalej sa vzdelávať v tejto oblasti – išla som teda študovať zdravotníckeho záchranára ako 38 ročná na denné štúdium. Dnes sa maximálne angažujem v záchrane ako takej, profesne ako záchranár a mojou srdcovkou je samozrejme horská medicína, ktorej venujem svoj voľný čas a taktiež vzdelávanie laickej verejnosti v poskytovaní prvej pomoci. Tento proces určite podporilo aj to, že aj ja som bola viackrát v pozícii, keď som potrebovala záchranárov. No ten pocit, keď čo i len jednému človeku zachránite život, je nenahraditeľný a preto to robím.

Svet extrémnych zjazdov si už opustila? Alebo si občas volakú čtyridstaktu strihneš?

Nie určite som neopustila úplne, jasné že si sem tam ešte užijem dobrú lyžovačku aj v nejakej 45 ke. Ako napríklad aj túto zimu na Islande, kde sa nám podarili viaceré strmé zjazdy. Len v rámci starnutia a tým znižovania kondičky, koordinácie, pribúdania zdravotných problémov už musím prispôsobovať túru viac lajtovejšie, hlavne teda výšľapy, na zjazdoch to ešte ani tak nepociťujem, ale dostať sa hore na ten kopec je o mnoho náročnejšie už v tomto strednom veku :D. Aj to má vplyv, že popri práci, už nestíham toľko trénovať.

Na skialpoch si bola aj na hornatej Korzika. Móžes túto destináciu odporúčať skialpinistom? Jako dlho tam leží sneh a kde sa to dá zistiť?

Korzika je na skialp úplna pecka. Určite to vrelo odporúčam. Tiež sa tam opäť chystám túto zimu. Sú to hory ako naše Vysoké a Západné Tatry, taký mix s nádychom trochu alpského terénu. Sneh tam je prevážne od februára do apríla, sú nejaké miestne weby, kde sa to dá vyhľadať. Terén poskytuje dlhé doliny, strmé žľaby ale aj dlhánske pláne. Proste každý si tam nájde to svoje. A hlavne polyžujete s výhľadom na more a potom sa preveziete o 50 km ďalej na pláž a pri 15-20°C si relaxujete na prázdnej piesočnej pláži.

Nedávno si podnikla skialpový výlet na sicilskú Etnu. Bola to ozajstná lyžiarská exotika?

Sicília na skialp je ďalšou exotikou podobne ako Korzika. Etna je síce nie kopec pre extrémne zjazdy, ale je to zážitok práve pre jej rozlohu, obrovský masív, ešte činný, počas šlapania si pekne dymí, môžete zažiť aj erupcie lávy ak máte šťastie :D a taktiež si lyžujete s výhľadom na more. Dole o pár kilometrov si sadnete s drinkom na pláž a relaxujete.

Tvoje obľúbené túry na Slovensku?

Určite sú to Vysoké Tatry, ktoré poskytujú nespočetné množstvo rôznorodého terénu. Ale mám rada aj to naše domáce, kúsok od domu a to Veľkú a Malú Fatru. Ale úplne, že nejakú konkrétne obľúbenú to nemám, asi je vždy najobľúbenejšia tá, ktorá výnde za pekného počasia a dobrých podmienok.

Aké máš budúce skialpinistické plány

Mojim veľkým snom bol Island, ktorý som si tento rok splnila. A zbožňujem teda výpravy do netradičných a málo navštevovaných oblastí pre našinca. Takže na pláne bude aj Grécko a to Olymp, v Španielsku Sierra Nevada a pochodiť ďalšie kúty po Korzike, tam už mám vybrané také strmšie žľaby z krásneho kopca Cinque Frati.

Pracuješ u Horskej služby? Čo ťa na tejto práci napĺňa?

Nie je to moja profesia, ktorou sa živím, ale robím u dobrovoľnej horskej služby inštruktora, kde školím nových členov, či už z prvej pomoci alebo aj ďalších oblastí záchrany. Okrem toho počas zimy slúžim vo voľnom čase na zjazdovke lyžiarsku záchranu za našu organizáciu dobrovoľnej horskej služby. Tá motivácia je podobná ako pri práci u záchranky, ten pocit, že niekomu pomôžeš je fajn.

Máš nejaký lyžiarsky sen?

Asi ešte z čias  mojich alpských výprav do strmých stien mi ostal jeden nesplnený, a to Marinelli kuloár z Monte Rosa. Ale ako som vyššie písala, je to pre mňa veľká výzva hlavne kvôli nadmorskej výške a nutnej dlhšej aklimatizácii pre mňa.