Počasie výprave poslucháčov  Vysokej školy technickej z Brna veľmi nežičilo. Na Kubínsku hoľu prišli v nedeľu 14. januára a chceli pobudnúť do konca týždňa a získať zápočet z predmetu: zjazdové lyžovanie a pobyt v zimnom prostredí. V noci z nedele na pondelok sa lokalitou okolo vrcholových partií Kubínskej hole prehnala  víchrica sprevádzaná snežením, v priebehu pondelka sa oteplilo. V utorok ráno sa študenti vybrali k lyžiarskemu vleku blízko chaty. Poľana Pod priehybou na pohľad neprezrádzala nijaké nebezpečenstvo.

 Takmer bezvetrie, vrchol hrebeňovej partie zahalený nízkou oblačnosťou, te­plota vzduchu 4°C, takmer ideálne podmienky pre rozdelenie 56 účastníkov kurzu do 5 družstiev podľa výkonnosti.  Študenti začali ušľapávať svah, preberali dozvuky z predošlého zoznamovacieho večera a nič nenasvedčovalo nasledujúcim dramatickým udalostiam. Asi o 10:15 hod. sa však z hrebeňovej partie  vlastnou váhou uvoľnila lavína. Lavína o pár desiatok metrov minula chatu a zastavila sa 100 dĺžkových metrov pod prístupovou cestou. Po dunivom hrmení nastalo hrobové ticho. Pod lavínou sa v tom čase nachádzalo všetkých 56 účastníkov kurzu spolu so 4-ročnou dcérou chatára, ktorá sa na svahu už od rána sánkovala, začal sa súboj s časom. Vedúci kurzu sa medzi prvými dostáva spod lavíny, nakoľko bol len tesne pod povrchom a okamžite začína hľadať dcéru chatára, nakoľko táto bola blízko, spomenul si, že v momente zásahu lavínou malú Dášenku takmer držal v náručí, lavína mu ju však vytrhla. Dievčatko bolo asi po 30 minútach pod snehom v bezvedomí, našiel ju otec, chatár, ktorí  už spolu s personálom chaty pomáhal ostatným, ktorých lavína zasypala len vrstvou pár centimetrov. Keďže rádiové spojenie s okolitým svetom bolo na chate už týždeň nefunkčné, vedúci kurzu poveril inštruktora a jedného študenta, ktorý boli bez zranení aby okamžite „skočili“ do lyží s cieľom čo najskôr informovať príslušné orgány. Dvojica vyštartovala na svoj životný beh z „Maratónu do Atén“. Doktor výpravy zriadil provizórnu ošetrovňu v priestoroch chaty. Vedúci kurzu, Eduard Hrazdíra zachoval prítomnosť ducha a okamžite začal s organizovaním záchranárskych prác na lavíne a inštruoval všetkých schopných v zmysle použitia dostupných lyžiarskych palíc pri sondovaní. Núdzovou ale účinnou metódou  spolužiaci zúfalo skúšali lokalizovať rovesníkov, ktorých plánovali spoznať na tomto lyžiarskom kurze. Vedúci kurzu vytváral menný zoznam už vyslobodených študentov. Menej alebo menej vážne zranení ošetrovali tých, ktorí to najviac potrebovali, pomáhali všetci, ktorí mali ruky a nohy.

Medzi časom už Verejná bezpečnosť informovala o nešťastí Horskú službu na Zverovke a vojskov Dolnom Kubíne. Prvou bezpečnostnou zložkou ktorá na lavínu dorazila po 4 hodinách a 20tich minútach od momentu pádu bola rota ženijného práporu z Dolného Kubína. Prvé obete už bez známok života boli nájdene ešte študentmi, ďalšie obete už boli nájdené príslušníkmi vojska, ktorí používali násady lopát pri sondáži. Sami mali za sebou zrýchlený presun zo Záskalia ku chate, nakoľko nákladné vozidlá nemohli prekonať prekážku vo forme vlhkého snehu. Spomínaný 10 km úsek zvládli za hodinu a 10 minút. Všetci účastníci záchranárskych prác pracovali na hranici svojich psychických a fyzických možností , možností materiálnych a dobových.  

Študenti, personál chaty, vojaci a príslušníci Horskej služby ešte v ten deň do 18:30 minúty lokalizovali 5 obetí, všetky boli bez známok života. jeden však bol stále uväznený v nánose snehu. Záchranárske práce boli s príchodom neskorej noci prerušené, veliteľ zásahu  Horskej služby rozhodol, že sa bude pokračovať v skorých ranných hodinách pomocou lavínového psa, ktorý bol práve na ceste z Vysokých Tatier.  Všetci prítomní však vedeli, že aj teoretická šanca nájdenia posledného nezvestného nažive bola nulová.

Streda ráno, 8:30 hod. Lavínový pes Udo označuje na úrovni lyžiarskeho vleku vo vzdialenosti 300 m od chaty miesto. Tím záchranárov  Horskej služby vykopáva poslednú obeť tragického lavínového nešťastia pod Kubínskou hoľou, vedúci lyžiarskeho kurzu vyplnil poslednú kolónku na mennom zozname účastníkov lyžiarskeho kurzu.  

Faktografické informácie – zhrnutie.

Lavínová dráha mala dĺžku 1200 m, čelo nánosu sa nachádzalo 100 metrov pod prístupovou cestou. Šírka odtrhu bola takmer identická so šírkou nánosu, jednalo sa o 400 – 450 metrov. Hrúbka odtrhu medzi jedným až dvoma metrami. Chatu pod Kubínskou hoľou lavína minula o pár desiatok metrov z VSV orientácie. Počet obetí sa ustálil na čísle 6, 5 chlapcov a jedno dievča, všetci vo veku dosiahnutých 19 rokov. 11 študentov bolo prevezených do vojenskej nemocnice v Ružomberku, z toho dvaja ťažko a 9 ľahko ranených. Záchrannej akcie, ktorá trvala presne 24 hodín do momentu identifikácie poslednej obete sa zúčastnilo 111 ľudí z radov personálu chaty, vojakov, príslušníkov zboru národnej bezpečnosti a Horskej služby a jeden lavínový pes.

Udalosť sa v tej dobe prešetrovala orgánmi činnými v trestnej podstate zosuvu snehovej lavíny v priestore Kubínska hoľa a v pomere k obvinenému, poškodenému a zúčastnenej osobe vypovedali ako svedkovia vedúci kurzu a doktor výpravy. Záver vyšetrovania ukázal nezavinenie zo strany organizátorov kurzu, jednalo sa o samovoľné uvoľnenie masy snehu s nasledujúcim vznikom lavíny.

Aj táto udalosť svojím tragickým rezultátom znamenala zamyslenie sa vtedajších činovníkov v oblasti ochrany ľudskej činnosti a života ľudského v horách, nutnosť vytvorenia profesionálnej zložky sa ukázala ako legitímna a na týchto základoch vzniklo v roku 1972 špecializované pracovisko pre výskum  pomerov v snehu a lavínach – Stredisko lavínovej prevencie.